Ishtopdesh-Gujarati (English transliteration).

< Previous Page   Next Page >


Page 128 of 146
PDF/HTML Page 142 of 160

 

background image
128 ]
iShTopadesh
[ bhagavAnashrIkundakund-
TIkA :je manuShya jyAn eTale nagarAdimAn svArtha mATe arthAt koI (prayojananI)
siddhi ange (bandhu janonA) AgrahathI nivAsI thaIne rahe chhe, te tyAn anya taraphathI chitta
haThAvI lIdhelun hovAthI, Anand prApta kare chhe (anubhave chhe) ane jyAn je Anand anubhave
chhe te tyAnthI bIje ThekANe jato nathI e (vAt) prasiddha chhe (pratItajanya) chhe; mATe vishvAs
kar ke, ‘AtmAmAn nivAs karatA yogIne ananubhUt (pUrve nahi anubhavelAn) apUrva Anandano
anubhav thato hovAthI, tene bIje ThekANe vRuttino abhAv hoy chhe arthAt adhyAtma sivAy
bIje ThekANe pravRutti hotI nathI.’
bhAvArtha :je mANas je shaher, nagar ke grAmamAn rahe chhe, tene te sthAn prati
eTalo mamatvabhAvratibhAv thaI jAy chhe ke tene tyAn ja rahevAnun game chhe, tyAn ja Anand
Ave chhe; te sthAn chhoDI bIje javun tene ruchatun nathI; tevI rIte AtmasvarUpamAn sthit
yogIne
ramatA yogIne AtmAmAn evo apUrva Anand Ave chhe ke tene AtmAmAn ja
vihAr karavAnun ruche chhe, bIjA padArthomAn viharavAnI vRutti thatI nathI, kAraN ke
nijAtmarasanA anubhav AgaL bAhya padArtho tathA viShay bhogo badhA tene nIras tathA
dukhadAyI lAge chhe. 43.
anyatra na pravartato hoy tyAre te Avo hoya
टीकायो जनो यत्र नगरादौ स्वार्थे सिद्ध्यङ्गत्वेन बद्धनिर्बन्धवास्तव्ये भवन् तिष्ठति
स तस्मिन्नन्यस्मान्निवृत्तचित्ततत्त्वान्निवृतित्वं लभते यत्र यश्च तथा निर्वाति स ततोऽन्यत्र न
यातीति प्रसिद्धं सुप्रतीतमत प्रतीहि योगिनोऽध्यात्मं निवसतोऽननुभूतापूर्वानन्दानुभवादन्यत्र
वृत्त्यभावः स्यादिति
अन्यत्राप्रवर्त्तमानश्चेदृक् स्यात्
विशदार्थजो मनुष्य, जिस नगरादिकमें स्वार्थकी सिद्धिका कारण होनेसे
बन्धुजनोंके आग्रहसे निवासी बनकर रहने लग जाता है, वह उसमें अन्य तरफ से चित्त
हटाकर आनन्दका अनुभव करने लग जाता है
और जो जहाँ आनन्दका अनुभव करता
रहता है, वह वहाँसे दूसरी जगह नहीं जाता, यह सभी जानते हैं इसलिये समझो कि
आत्मामें अध्यात्ममें रहनेवाले योगी अननुभूत (जिसका पहिले कभी अनुभव नहीं हुआ) और
अपूर्व आनन्दका अनुभव होते रहनेसे उसकी अध्यात्मके सिवाय दूसरी जगह प्रवृत्ति नहीं
होती
।।४३।।
जब दूसरी जगह प्रवृत्ति नहीं करता तब क्या होता है ? उसे आगेके श्लोकमें
आचार्य कहते हैं