Ishtopdesh-Gujarati (English transliteration). Shlok: 44.

< Previous Page   Next Page >


Page 129 of 146
PDF/HTML Page 143 of 160

 

background image
kahAn jainashAstramALA ]
iShTopadesh
[ 129
visheShothI agnAt rahI, nij rUpamAn lIn thAy,
sarva vikalpAtIt te chhUTe, nahi bandhAy. 44
anvayArtha :[अगच्छन् ] (bIje ThekANe) nahi jato (anyatra pravRutti nahi karato
yogI) [तद्विशेषाणाम ] tenA visheShono (arthAt dehAdinA visheShono saundarya, asaundaryAdi
dharmono) [अनभिज्ञः च जायते ] anabhigna rahe chhe (tenAthI ajAN rahe chhe) ane
[अज्ञाततद्विशेषः ] (saundaryaasaundaryAdi) visheShono ajAN hovAthI [न बध्यते ] te bandhAto
nathI, [तु विमुच्यते ] parantu vimukta thAy chhe.
TIkA :svAtmatattvamAn sthir thayelo yogI, jyAre bIje ThekANe jato nathI
pravRutti karato nathI, tyAre te svAtmAthI bhinna sharIrAdinA visheShothI arthAt saundarya
asaundaryAdi dharmono anabhigna (ajAN) rahe chhe. arthAt te jANavAne abhimukh (utsuk)
thato nathI ane te visheShothI te agnAt hovAthI temAn tene rAgdveSh utpanna thatA nathI;
tethI te karmothI bandhAto nathI. tyAre shun thAy chhe? visheSh karIne (khAs karIne) vratAdinun
anuShThAn (AcharaN) karanArAo karatAn te atirekathI (atishayapaNe) temanAthI (karmothI)
mukta thAy chhe.
bhAvArtha :AtmasvarUpamAn sthir yogIne AtmA sivAy sharIrAdi bAhya padArthomAn
वस्तु विशेष विकल्प को, नहिं करता मतिमान
स्वात्मनिष्ठता से छुटत, नहिं बँधता गुणवान ।।४४।।
अर्थअध्यात्मसे दूसरी जगह प्रवृत्ति न करता हुआ योगी, शरीरादिककी सुन्दरता
असुन्दरता आदि धर्मोंकी ओर विचार नहीं करता और जब उनके विशेषोंको नहीं
जानता, तब वह बन्धको प्राप्त नहीं होता, किन्तु विशेष रूपसे छूट जाता है
विशदार्थस्वात्मतत्त्वमें स्थिर हुआ योगी जब अध्यात्मसे भिन्न दूसरी जगह प्रवृत्ति
नहीं करता, तब उस स्वात्मासे भिन्न शरीरादिके सौन्दर्यअसौन्दर्य आदि विशेषोंसे अनभिज्ञ
हो जाता है और जब उनकी विशेषताओं पर ख्याल नहीं करता, तब उनमें राग-द्वेष
अगच्छंस्तद्विशेषाणामनभिज्ञश्च जायते
अज्ञाततद्विशेषस्तु बध्यते न विमुच्यते ।।४४।।
टीकास्वात्मतत्त्वनिष्ठोऽन्यत्र अगच्छन्नप्रवर्तमानस्तस्य स्वात्मनोऽन्यस्य देहादेः
विशेषाणां सौन्दर्यासौन्दर्यादिधर्माणामनभिज्ञ आभिमुख्येनाप्रतिपत्तश्च भवति अज्ञाततद्विशेषः