140 ]
iShTopadesh
[ bhagavAnashrIkundakund-
chhoDI matAgrah vase svajane vane vA,
muktivadhU nirupamA ja subhavya pAme. 51.
anvayArtha : — [इति ] evI rIte [इष्टोपदेशं सम्यक् अधीत्य ] ‘iShTopadesh’no sArI
rIte abhyAs karIne [धीमान् भव्यः ] buddhishALI bhavya [स्वमतात् ] potAnA AtmagnAnathI
[मानापमानसमतां ] mAn – apamAnamAn samatA [वितन्य ] vistArI [मुक्ताग्रहः ] Agrah chhoDI,
[सजने वने वा ] nagaramAn ke vanamAn [निवसन् ] nivAs karato thako [निरुपमां मुक्तिश्रियम् ]
upamArahit muktirUpI lakShmIne [उपयाति ] prApta kare chhe.
TIkA : — iti e prakAre ‘iShTopadesh’ — arthAt iShTa eTale sukh tenun kAraN mokSha
ane tenA upAyarUp svAtmAnun dhyAn – teno jemAn vA je vaDe yathAvat upadesh karavAmAn Avyo
chhe – tenun pratipAdan karavAmAn Avyun te ‘iShTopadesh’ nAmano grantha chhe.
teno samyak prakAre eTale vyavahAr – nishchayadvArA abhyAs karIne – paThan karIne – chintan
karIne, dhImAn eTale hit – ahitanI parIkShA karavAmAn nipuN — evo bhavya arthAt anant
gnAnAdi pragaT karI shake tevI yogyatAvALo jIv, upamArahit, arthAt anupam anant
मुक्ताग्रहो विनिवसन्सजने वने वा,
मुक्तिश्रियं निरुपमामुपयाति भव्यः ।।५१।।
टीका — इत्यनेन प्रकारेण इष्टोपदेशं, इष्टं सुखं तत्कारणत्वान्मोक्षस्तदुपायत्वाच्च
स्वात्मध्यानं उपदिश्यते यथावत्प्रतिपाद्यते अनेनास्मिन्निति वा इष्टोपदेशो नाम ग्रन्थस्तं सम्यग्
आग्रह छोड़ स्वग्राममें, वा वनमें सु वसेय ।
उपमा रहित स्वमोक्षश्री, निजकर सहजहि लेय ।।५१।।
अर्थ — इस प्रकार ‘इष्टोपदेश’को भली प्रकार पढ़कर-मनन कर हित-अहितकी
परीक्षा करनेमें दक्ष-निपुण होता हुआ भव्य अपने आत्म-ज्ञानसे मान और अपमानमें समताका
विस्तार कर छोड़ दिया है आग्रह जिसने ऐसा होकर नगर अथवा वनमें विधिपूर्वक रहता
हुआ उपमा रहित मुक्तिरूपी लक्ष्मीको प्राप्त करता है ।
विशब्दार्थ — इष्ट कहते हैं सुखको-मोक्षको और उसके कारणभूत स्वात्मध्यानको ।
इस इष्टका उपदेश यथावत् प्रतिपादन किया है जिसके द्वारा या जिसमें, इसलिए इस
ग्रन्थको कहते हैं ‘इष्टोपदेश’ । इसका भली प्रकार व्यवहार और निश्चयसे पठन एवं चिन्तन