54 ]
iShTopadesh
[ bhagavAnashrIkundakund-
इस तरह आरम्भ, मध्य और अन्तमें क्लेश-तृष्णा एवं आसक्तिके कारणभूत इन
भोगोपभोगोंको कौन बुद्धिमान् इन्द्रियरूपी नलियोंसे अनुभवन करेगा ? कोई भी नहीं ।
यहाँ पर शिष्य शंका करता है कि तत्त्वज्ञानियोंने भोगोंको न भोगा हो यह बात
सुननेमें नहीं आती है । अर्थात् बड़े बड़े तत्त्वज्ञानियोंने भी भोगोंको भोगा है, यही प्रसिद्ध
है । तब ‘भोगोंको कौन बुद्धिमान-तत्त्वज्ञानी सेवन करेगा ?’ यह उपदेश कैसे मान्य किया
जाय ? इस बात पर कैसे श्रद्धान किया जाय ? आचार्य जवाब देते हैं — कि हमने उपर्युक्त
कथनके साथ ‘‘कामं अत्यर्थं०’’ आसक्तिके साथ रुचिपूर्वक यह भी विशेषण लगाया है ।
तात्पर्य यह है, कि चारित्रमोहके उदयसे भोगोंको छोड़नेके लिये असमर्थ होते हुए भी
तत्त्वज्ञानी पुरुष भोगोंको त्याज्य-छोड़ने योग्य समझते हुए ही सेवन करते हैं । और जिसका
मोहोदय मंद पड़ गया है, वह ज्ञान-वैराग्यकी भावनासे इन्द्रियोंको रोककर, इन्द्रियोंको
वशमें कर, शीघ्र ही अपने (आत्म) कार्य करनेके लिये कटिबद्ध-तैयार हो जाता है —
जैसा कि कहा गया है — ‘इदं फलमियं क्रिया०’’
buddhimAn bhogone sevashe (bhogavashe’ — evA upadeshamAn kevI rIte shraddhA karAy? (arthAt
evo upadesh kevI rIte manAy?......)
AchArya kahe chhe — (gnAnI) ‘कामम्’ eTale atishayapaNe (AsaktipUrvak – ruchipUrvak
te sevato nathI) ahIn tAtparya e chhe ke —
chAritramohanA udayathI bhogone chhoDavA asamartha hovA chhatAn, tattvagnAnI bhogone
heyarUpe samajIne (eTale teo chhoDavA yogya chhe em samajIne) seve chhe. jeno mohano
uday mand paDI gayo chhe, tevo te (gnAnI) gnAn ane vairAgyanI bhAvanAthI indriy – samUhane
vash karI (indriyo taraphanA valaNane sanyamit karI) ekAek (shIghra) AtmakArya mATe
utsAhit thAy chhe; tathA kahyun chhe ke — ‘इदंफलमियं......’
‘A phal chhe, A kriyA chhe, A karaN chhe, A kram chhe, A vyay (hAni – kharcha)
chhe, A AnuShangik (bhogone anusaratun) phal chhe, A mArI dashA chhe, A mitra chhe, A
shatru chhe, A desh chhe, A kAl chhe — e sarva vAto upar pUro khyAl rAkhI buddhimAn
puruSh prayatna kare chhe, parantu bIjo (koI mUrkha) tem karato nathI.’
AchArya pharIthI kahe chhe — ‘यदर्थमेतदेवंविधमिति’.
bhAvArtha : — Adi, madhya ane antamAn bhogopabhog klesh, tRuShNA ane AsaktinA
kAraNabhUt chhe. bhogya vastuone prApta karavAmAn kRuShi, nokarI Adi kAraNothI ArambhamAn