kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 87
इत्यादि श्रुतज्ञानभावनया मुमुक्षुर्विशेषेण भावयेत् ।
उक्तं च — [आत्मानुशासने ]
‘निवृत्तिं भावयेद्यावन्ननिर्वृत्तिस्तदभावतः ।
न वृत्तिर्न निवृत्तिश्च तदेव पदमव्ययम्’ ।।२३६।।
‘‘शरीरादिक मुझसे भिन्न हैं, मैं भी परमार्थसे इनसे भिन्न हूँ, न में इनका कुछ
हूँ, न मेरे ही ये कुछ हैं ।’’ इत्यादिक श्रुतज्ञानकी भावनासे मुमुक्षुको भावना करनी चाहिए ।
आत्मानुशासनमें गुणभद्रस्वामीने कहा है । — ‘‘निवृत्तिं भावयेत्०’’
जब तक मुक्ति नहीं हुई तब तक परद्रव्योंसे हटनेकी भावना करे । जब उसका
अभाव हो जाएगा, तब प्रवृत्ति ही न रहेगी । बस वही अविनाशी पद जानो ।।२६।।
shrī guṇabhadrāchārye ‘आत्मानुशासन’ — shlok 236mān kahyun chhe keḥ —
‘jyān sudhī mukti na thāy tyān sudhī (parabhāvothī) nivr̥uttinī (pāchhā haṭhavānī)
bhāvanā karavī. tenā (parabhāvanā) abhāvamān pravr̥utti ane nivr̥utti ja raheshe nahi. te ja
avināshī pad chhe.’
bhāvārtha : — jyāre strī – putrādi mārān ane hun temano — evā mamakārarūp vibhāv
pariṇāmothī jīv pariṇame chhe, tyāre rāg – dveṣharūp pariṇatinā nimitte shubhāshubh karmano bandh
thāy chhe, kintu jyāre strī, putrādi padārthomān mārāpaṇānī kalpanā chhoḍī de chhe’, tyāre nirmam
pariṇāmothī shubhāshubh karmano bandh thato nathī. māṭe nirmamatvanun ja chintavan karavun joīe.
je samaye upayog vibhāv bhāvothī ekarūp thāy chhe. te samaye rāg – dveṣh sāthe
ekatābuddhithī pariṇāmarūp adhyavasānabhāvathī bandh thāy chhe. rāgādithī ekatārūp upayog
ja karmabandhanun kāraṇ chhe, parantu rāgādithī ekatārahit upayog bandhanun kāraṇ nathī — te
karmathī – muktinun kāraṇ chhe.
je parane par ane ātmāne ātmā mānī rāgī – dveṣhī thato nathī ane par padārthomān
sukh – duḥkhanī kalpanā karato nathī, parantu te pratye samabhāvī rahe chhe. te karmothī chhūṭe chhe ane
paramātmā bane chhe.
‘rāgī karmathī bandhāy chhe ane virāgī karmathī chhūṭe chhe’ evo jinendra bhagavānano
bandh – mokṣhano saṅkṣhepamān upadesh chhe.