88 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
अथाह शिष्यः । कथं नु तदिति । निर्ममत्वविचिंतनोपायप्रश्नोऽयं ।
अथ गुरुस्तत्प्रक्रियां मम विज्ञस्य का स्पृहेति यावदुपदिशति —
एकोऽहं निर्ममः शुद्धो ज्ञानी योगीन्द्रगोचरः ।“
बाह्यः संयोगजा भावा मत्तः सर्वेऽपि सर्वथा ।।२७।।
‘par dravya mārun nathī’ evun pariṇaman jyāre thāy chhe, tyāre te param udāsīnatārūp
pariṇame chhe ane tenun phaḷ traṇ lokanā jīvo jene potāno svāmī māne tevun pad te prāpta
kare chhe.
jyāre par bhāvathī rahit thaī mukta thāy, tyāre nathī pravr̥utti ke nathī nivr̥utti, keval
shuddhasvarūp ja chhe. 26.
have shiṣhya kahe chhe — te (nirmamatva) kevī rīte hoy? ‘nirmamatvanun chintavan karavānā
upāyano’ ā prashna chhe.
have guru tenī (upāyanī) prakriyāne ‘एकोऽहं.......shlok 27thī laī ‘मम विज्ञस्य
का स्पृहा’ — shlok 30 sudhīnā shloko dvārā upadeshe chhe.
nirmam ek vishuddha hun, gnānī yogī – gamya,
sanyogī bhāvo badhā, mujathī bāhya aramya. 27.
anvayārtha : — [अहं ] hun [एकः ] ek, [निर्ममः ] mamatārahit, [शुद्धः ] shuddha
यहाँ पर शिष्य कहता है कि इसमें निर्ममता कैसे होवे ? इसमें निर्ममताके चिंतवन
करनेके उपायोंका सवाल किया गया है । अब आचार्य उसकी प्रक्रियाको ‘‘एकोऽहं निर्ममः०’’
से प्रारम्भ कर ‘‘मम विज्ञस्य का स्पृहा०’’ तकके श्लोकों द्वारा बतलाते हैं ।
मैं इक निर्मम शुद्ध हूँ, ज्ञानी योगीगम्य ।
कर्मोदयसे भाव सब, मोते पूर्ण अगम्य ।।२७।।
अर्थ — मैं एक, ममता रहित, शुद्ध, ज्ञानी, योगीन्द्रोंके द्वारा जानने लायक हूँ ।
*एगो भे सस्सदो आदा णाणदंसणलक्खणो ।
सेसा मे बाहिरा भावा सव्वे संयोगलक्खणा ।।
[shrī niyamasār gāthā – 102]