90 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
पुनर्भावक एवं विमृशति संयोगात्किमिति देहादिभिः सम्बन्धाद्देहिनां किं फलं
स्यादित्यर्थः ।
तत्र स्वयमेव समाधत्ते —
दुःखसन्दोहभागित्वं संयोगादिह देहिनाम् ।
त्यजाम्येनं ततः सर्वं मनोवाक्कायकर्मभिः ।।२८।।
टीका — दुःखानां संदोहः समूहस्तद्भागित्वं देहिनामिह संसारे संयोगाद्देहादिसम्बन्धाद्भवेत् ।
svasamvedanagnānagochar chhe. karmasambandhit sharīr, strī, putrādi bāhya sanyogī padārtho tathā vikārī
bhāvo ātmānā chaitanyasvarūpathī sarvathā bhinna chhe. 27.
pharī bhāvak (bhāvanā karanār) vichāre chhe ke sanyogathī shun (phaḷ)? eno artha e
chhe ke dehādinā sambandhathī prāṇīone shun phaḷ maḷe?
te ja samaye te svayam ja samādhān kare chheḥ —
dehīne sanyogathī, duḥkh samūhano bhog,
tethī man – vach – kāyathī, chhoḍun sahu sanyog. 28.
anvayārtha : — [इह ] ā sansāramān [संयोगान् ] dehādikanā sambandhathī [देहिनां ]
prāṇīone [दुःखसंदोहभागित्वं ] duḥkhasamūh bhogavavun paḍe chhe (arthāt anant duḥkh bhogavavān
paḍe chhe), [ततः ] tethī [पनं सर्वं ] te samasta (sambandh)ne [मनोवाक्कायकर्मभिः ] man – vachan –
kāyanī kriyāthī [त्यजामि ] hun taju chhun.
ṭīkā : — duḥkhono sandoh (samūh) – tenun bhogavavāpaṇun ahīn eṭale ā sansāramān
फि र भावना करनेवाला सोचता है कि देहादिकके सम्बन्धसे प्राणियोंको क्या होता
है ? क्या फल मिलता है ? उसी समय वह स्वयं ही समाधान भी करता है कि —
प्राणी जा संयोगते, दुःख समूह लहात ।
याते मन वच काय युत, हूँ तो सर्व तजात ।।२८।।
अर्थ — इस संसारमें देहादिकके सम्बन्धसे प्राणियोंको दुःख-समूह भोगना पड़ता
है — अनन्त क्लेश भोगने पड़ते हैं, इसलिये इस समस्त सम्बन्धको जो कि मन, वचन,
कायकी क्रियासे हुआ करते हैं, मनसे, वचनसे, कायसे छोड़ता हूँ । अभिप्राय यह है कि