114 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
‘‘jenun manarūpī jal rāg – dveṣhādi taraṅgothī chañchal (vikṣhipta) thatun nathī, te ja puruṣh
ātmānā yathārtha svarūpano anubhav kare chhe; rāg – dveṣhādi kallolothī ākulit chittavāḷo
puruṣh ātma – tattvano anubhav karī shakato nathī.’’
māṭe yogīe pratham gurunā upadeshathī hey – upādey tattvomān buddhi nishchal karī
potānā chittane moh – kṣhobharahit karavun, pachhī kāyotsargādi dvārā vyavasthit thaī
ekāntamān — shūnya gr̥uhamān ke parvatanī guphāmān — āḷas tathā nidrādino tyāg karī potānā
ātmānā yathārtha svarūpano abhyās karavo.
ā shlokamān ātmasvarūpanā abhyās māṭe āchārye nīchenā mukhya traṇ upāyo
sūchavyā chheḥ —
1. gurunā upadesh dvārā hey – upādey tattvomān arthāt sva – paranā bhedavignānamān buddhine
sthir karavī;
2. chittane moh – kṣhobharahit karavun arthāt rāg – dveṣhādi vikalpothī vikṣhipta na karavun;
3. pramādano tyāg karī ekāntamān ātmasvarūpanā anubhavano abhyās karavo. 36.
have shiṣhya kahe chhe — ‘samvitti’ eṭale abhyās kevī rīte anuvartāy (karāy)? ā
artha (bhāv) sanyamit karāto nathī ( – arthāt āṭalāthī pūro thato nathī).
bhagavān! ukta lakṣhaṇavāḷī samvitti (ātmānubhav) thaī rahī chhe te yogīne kayā
upāyathī jāṇī shakāy? ane pratikṣhaṇ teno prakarṣha thaī rahyo chhe te paṇ kevī rīte jāṇī
shakāy?
यदि वा तत्त्वेन साध्ये वस्तुनि सम्यक् स्थितो यथोक्तकायोत्सर्गादिना व्यवस्थितः ।
अत्राह शिष्यः संवित्तिरिति अभ्यासः कथमित्यनुवर्त्यन्ते नायमर्थः संयम्यते । भगवन् !
उक्तलक्षण संवित्तिः प्रवर्तमाना केनोपायेन योगिनो विज्ञायते कथं च प्रतिक्षणं प्रकर्षमापद्यते ।
योग्य ऐसे शून्य गृहोंमें ? पर्वतोंकी गुहा कंदरादिकोंमें, आलस्य निद्रा आदिको दूर करते
हुए अभ्यास करे ।।३६।।
यहाँ पर शिष्य पूछता है कि भगवन् ! जिसका लक्षण कहा गया है ऐसी ‘संवित्ति
हो रही है ।’ यह बात योगीको किस तरहसे मालूम हो सकती है ? और उसकी हरएक
क्षणमें उन्नति हो रही है, यह भी कैसे जाना जा सकता है ?