118 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
‘‘he bhavya! tane bījo nakāmo kolāhal karavāthī shun lābh chhe? e kolāhalathī
tun virakta thā ane ek chaitanyamātra vastune pote nishchaḷ līn thaī dekh; evo chha mahinā
abhyās kar ane jo (tapās) ke em karavāthī potānā hr̥uday – sarovaramān jenun tej, pratāp,
prakāsh pudgalathī bhinna chhe; evā ātmānī prāpti nathī thatī ke thāy chhe.’’
bhāvārtha : — viṣhayonī ruchi na hovāthī e ātmānā vishuddha svarūpanī prāptinun
kāraṇ chhe. jem jem indriy – viṣhayo pratye virakti (udāsīnatā) vadhatī jāy chhe, tem tem
svātma – samvedanamān — shuddhātmānā anubhavamān paṇ vr̥uddhi thatī jāy chhe.
māṭe par padārtho sambandhī sarva saṅkalpa – vikalpono tyāg karī, viṣhayothī man vyāvr̥utta
karī, ekāntamān svātmānā avalokanano abhyās karavo, tenāthī thoḍā samayamān
shuddhātmasvarūpanī prāpti thāy chhe. 38.
svātmasamvitti vadhatān je chihno thāy chhe te sāmbhaḷ; jem ke —
‘‘विरम किमपरेणाकार्यकोलाहलेन,
स्वयमपि निभृतः सन्पश्य षण्मासमेकं ।
हृदयसरसि पुंसः पुद्गलाद्भिन्नधाम्नो,
ननु किमनुपलब्धिर्भाति किंचोपलब्धिः’’ ।।
प्रकृष्यमाणायां च स्वात्मसंवित्तौ यानि चिह्नानि स्युस्तान्याकर्णय । यथा —
विशदार्थ — विषय भोगोंके प्रति अरुचि भाव ज्यों ज्यों वृद्धिको प्राप्त होते हैं, त्यों
त्यों योगीके स्वात्म-संवेदनमें निजात्मानुभवनकी परिणति वृद्धिको प्राप्त होती रहती है । कहा
भी है — ‘‘विरम किमपरेणा०’’
आचार्य शिष्यको उपदेश देते हैं, हे वत्स ! ठहर, व्यर्थके ही अन्य कोलाहलोंसे
क्या लाभ ? निश्चिन्त हो छह मास तक एकान्तमें, अपने आपका अवलोकन तो कर । देख,
हृदयरूपी सरोवरमें पुद्गलसे भिन्न तेजवाली आत्माकी उपलब्धि (प्राप्ति) होती है, या
अनुपलब्धि (अप्राप्ति) ।।३८।।
हे वत्स ! – स्वात्मसंवित्तिके बढ़ने पर क्या क्या बातें होती हैं, किस रूप परिणति
होने लगती है, आदि बातोंको सुन —