kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 119
indrajāl sam dekh jag, ātamahit chitta lāy,
anyatra chitta jāy jo, manamān te pastāy. 39.
anvayārtha : — yogī [निःशेष जगत् ] samasta jagatane [इन्द्रजालोपम् ] indrajāl
samān [निशामयति ] samaje chhe (dekhe chhe), [आत्मलाभाय ] ātmasvarūpanī prāpti māṭe
[स्पृहयति ] spr̥uhā (abhilāṣhā) kare chhe ane [अन्यत्र गत्वा अनुतप्यते ] anyatra (anya
viṣhayamān) lāgī jāy, to te pashchāttāp kare chhe.
ṭīkā : — ‘योगी’ shabda anta dīpak hovāthī badhe yojavo. (arthāt निशामयति,
स्पृहयति ādi kriyāpado sāthe tene kartā tarīke yojavo.)
svātma samvedanamān jene ras chhe tevo dhyātā (yogī) char (jaṅgam), achar (sthāvar)
rūp bāhya vastu samūhane, indrijālik dvārā batāvelā sarpa, hārādi padārtha – samūh samān
dekhe chhe, kāraṇ ke avashya upekṣhaṇīyapaṇāne līdhe (te vastuo) tyāg – grahaṇ (viṣhayak)
buddhino viṣhay chhe; tathā te ātmalābh māṭe spr̥uhā (ichchhā) kare chhe. arthāt chidānandasvarūp
ātmāno anubhav karavā ichchhe chhe; tathā anyatra arthāt svātmāne chhoḍī anya koī paṇ
निशामयति निःशेषमिन्द्रजालोपं जगत् ।
स्पृहयत्यात्मलाभाय गत्वान्यत्रानुतप्यते ।।३९।।
टीका — योगीत्यन्तदीपकत्वात्सर्वत्र योज्यः । स्वात्मसंवित्तिरसिको ध्याता चरांचरं
बहिर्वस्तुजातमवश्योपेक्षणीयतया हानोपादानबुद्धिविषयत्वादिन्द्रजालिकोपदर्शितसर्पहारादिपदार्थसदृशं
पश्यति । तथात्मलाभाय स्पृहयति चिदानन्दस्वरूपमात्मानं संवेदयितुमिच्छति । तथा अन्यत्र स्वात्म-
इन्द्रजाल सम देख जग, निज अनुभव रुचि लात ।
अन्य विषय में जात यदि, तो मनमें पछतात ।।३९।।
अर्थ — योगी समस्त संसारको इन्द्रजालके समान समझता है । आत्मस्वरूपकी
प्राप्तिके लिये अभिलाषा करता है । तथा यदि किसी अन्य विषयमें उलझ जाता, या लग
जाता है तो पश्चात्ताप करता है ।
विशदार्थ — श्लोक नं. ४२में कहे गये ‘‘योगी योगपरायणः’’ शब्दको अन्त्यदीपक
होनेसे सभी ‘‘निशामयति स्पृहयति’’ आदि क्रियापदोंके साथ लगाना चाहिए । स्वात्म-संवेदन
करनेमें जिसे आनन्द आया करता है, ऐसा योगी इस चर, अचर, स्थावर, जंगमरूप समस्त