120 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
vastumān, pūrvanā sanskārādivash man – vachan – kāyathī pravr̥utti kare to tyānthī haṭhī (pāchhā vaḷī)
svayam ja pashchāttāp kare chhe, ke ‘are! mārāthī anātmīn (ātmāne ahitarūp) anuṣhṭhān
kem thayun?’’ evo pashchāttāp kare chhe.
bhāvārtha : — jene svātma – samvedanamān ras chhe – ānand āve chhe tene jagatanā sthāvar
ane jaṅgamarūp samasta bāhya padārtho tathā indriy – viṣhayo indrajāl samān niḥsār tathā
vinashvar pratīt thāy chhe. tene have sānsārik viṣhay – bhoganī ichchhā thatī nathī, parantu
ātmasvarūpanī ja prāpti māṭe prabal bhāvanā rahyā kare chhe.
ātmasvarūpane chhoḍī anya padārtho taraph tenī vr̥utti jatī nathī, ane kadāch pūrvanā
sanskāravash tathā potānī asthiratāne līdhe te prati man – vachan kāy dvārā pravr̥utta thaī jāy,
to tyānthī turat pāchho haṭhī aphasos kare chhe ke, ‘‘are! mārā svarūpathī chyut thaī, hun
ātmānun ahit karī beṭho!’’ em te pashchāttāp kare chhe ane ātma – nindā – garhādi karī
potānī shuddhi kare chhe.
gnānī jagatanā padārthone gney samajī ātmasvarūpamān līn rahe chhe — te vāt darshāvatān
āchārya shrī amitagatie ‘subhāṣhit ratnasandoh’ shlok 335mān kahyun chhe ke —
‘‘ā lakṣhmī thoḍā ja divas sukhadāyak pratīt thāy chhe. taruṇ strīo juvānīmān ja
manane atul ānand āpe chhe, viṣhay – bhogo vijaḷī samān chañchaḷ chhe ane sharīr
vyādhiothī grasit rahe chhe. em vichārī guṇavān gnānī puruṣho ātmasvarūpamān ja rat
(līn) rahe chhe.’’*
व्यतिरिक्ते यत्र क्वापि वस्तुनि पूर्वसंस्कारादिवशात्मनोवाक्कायैर्गत्वा व्यावृत्य अनुतप्यते स्वयमेव,
आ कथं मयेदमनात्मीनमनुष्ठितमिति पश्चात्तापं करोति ।
बाहिरी वस्तु-समूहको त्याग और गृहण विषयक बुद्धिका अविषय होनेसे अवश्य उपेक्षणीय
रूप इन्द्रियजालियाके द्वारा दिखलाये हुए सर्प-हार आदि पदार्थोंके समूहके समान देखता
है । तथा चिदानन्द – स्वरूप आत्माके अनुभवकी इच्छा करता है । और अपनी आत्माको
छोड़कर अन्य किसी भी वस्तुमें पहिले संस्कार आदि कारणोंसे यदि मनसे, वचनसे, वा
कायासे, प्रवृत्ति कर बैठता है, तो वहाँसे हटकर खुद ही पश्चात्ताप करता है, कि ओह !
यह मैंने कैसा आत्माका अहित कर डाला ।।३९।।
* भवत्येषा लक्ष्मीः कतिपयदिनान्येव सुखदा तरुणयस्तारुण्ये विदघति मनःप्रीतिमतुलां ।
तडिल्लोलाभोगा वपुरविचलं व्याधि – कलितं, बुधाः संचिन्त्येति प्रगुणमनसो ब्रह्मणि रताः ।।३३५।।
(सुभाषितरत्नसंदोहः – श्री अमितगतिराचार्यः)