kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 127
samādhitantra shlok 34mān* kahyun chhe keḥ —
‘‘ātmā ane dehanā bhed – vignānathī utpanna thayelā āhlādathī (ānandathī) je
ānandit chhe, te (yogī) tap dvārā bhayānak duṣhkarmane bhogavato hovā chhatān khed pāmato
nathī.’’ 42.
ahīn, shiṣhya kahe chhe — e kevī rīte? bhagavan! mane āshcharya thāy chhe ke evī
avasthāntar (vibhinna – vilakṣhaṇ avasthā) kevī rīte sambhave?
guru kahe chhe — dhīman! samaj.
je jyān vās karī rahe, tyān tenī ruchi thāy,
je jyān ramaṇ karī rahe, tyānthī bīje na jāy. 43.
anvayārtha : — [यः ] je [यत्र ] jyān [निवसन् आस्ते ] nivās kare chhe, [सः ] te
[तत्र ] tyān [रतिं कुरुते ] rati kare chhe ane [यः ] je [यत्र ] jyān [रमते ] rame chhe, [सः ]
te [तस्मात् ] tyānthī bīje [न गच्छति ] jato nathī.
अत्राह शिष्यः कथमेतदिति । भगवन् ! विस्मयो मे कथमेतदवस्थान्तरं संभवति ।
गुरुराह — धीमन्निबोध ।
यो यत्र निवसन्नास्ते स तत्र कुरुते रतिं ।
यो यत्र रमते तस्मादन्यत्र स न गच्छति ।।४३।।
आचार्य कहते हैं, धीमन् ! सुनो समझो —
जो जामें बसता रहे, सो तामें रुचि पाय ।
जो जामें रम जात है, सो ता तज नहिं जाय ।।४३।।
अर्थ — जो जहाँ निवास करने लग जाता है, वह वहाँ रमने लग जाता है । और
जो जहाँ लग जाता है, वह वहाँसे फि र हटता नहीं है ।
* आत्मदेहान्तरज्ञानजनिताह्लादनिर्वृत्तः ।
तपसा दुष्कृतं घोरं भुञ्जानोऽपि न खिद्यते ।।
[समाधितन्त्र – श्री पूज्यपादाचार्यः ]