128 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
ṭīkā : — je manuṣhya jyān eṭale nagarādimān svārtha māṭe arthāt koī (prayojananī)
siddhi aṅge (bandhu janonā) āgrahathī nivāsī thaīne rahe chhe, te tyān anya taraphathī chitta
haṭhāvī līdhelun hovāthī, ānand prāpta kare chhe (anubhave chhe) ane jyān je ānand anubhave
chhe te tyānthī bīje ṭhekāṇe jato nathī e (vāt) prasiddha chhe (pratītajanya) chhe; māṭe vishvās
kar ke, ‘ātmāmān nivās karatā yogīne ananubhūt (pūrve nahi anubhavelān) apūrva ānandano
anubhav thato hovāthī, tene bīje ṭhekāṇe vr̥uttino abhāv hoy chhe arthāt adhyātma sivāy
bīje ṭhekāṇe pravr̥utti hotī nathī.’
bhāvārtha : — je māṇas je shaher, nagar ke grāmamān rahe chhe, tene te sthān prati
eṭalo mamatvabhāv – ratibhāv thaī jāy chhe ke tene tyān ja rahevānun game chhe, tyān ja ānand
āve chhe; te sthān chhoḍī bīje javun tene ruchatun nathī; tevī rīte ātmasvarūpamān sthit
yogīne – ramatā yogīne ātmāmān evo apūrva ānand āve chhe ke tene ātmāmān ja
vihār karavānun ruche chhe, bījā padārthomān viharavānī vr̥utti thatī nathī, kāraṇ ke
nijātmarasanā anubhav āgaḷ bāhya padārtho tathā viṣhay bhogo badhā tene nīras tathā
duḥkhadāyī lāge chhe. 43.
anyatra na pravartato hoy tyāre te āvo hoyaḥ —
टीका — यो जनो यत्र नगरादौ स्वार्थे सिद्ध्यङ्गत्वेन बद्धनिर्बन्धवास्तव्ये । भवन् तिष्ठति
स तस्मिन्नन्यस्मान्निवृत्तचित्ततत्त्वान्निवृतित्वं लभते । यत्र यश्च तथा निर्वाति स ततोऽन्यत्र न
यातीति प्रसिद्धं सुप्रतीतमत प्रतीहि योगिनोऽध्यात्मं निवसतोऽननुभूतापूर्वानन्दानुभवादन्यत्र
वृत्त्यभावः स्यादिति ।
अन्यत्राप्रवर्त्तमानश्चेदृक् स्यात् —
विशदार्थ — जो मनुष्य, जिस नगरादिकमें स्वार्थकी सिद्धिका कारण होनेसे
बन्धुजनोंके आग्रहसे निवासी बनकर रहने लग जाता है, वह उसमें अन्य तरफ से चित्त
हटाकर आनन्दका अनुभव करने लग जाता है । और जो जहाँ आनन्दका अनुभव करता
रहता है, वह वहाँसे दूसरी जगह नहीं जाता, यह सभी जानते हैं । इसलिये समझो कि
आत्मामें अध्यात्ममें रहनेवाले योगी अननुभूत (जिसका पहिले कभी अनुभव नहीं हुआ) और
अपूर्व आनन्दका अनुभव होते रहनेसे उसकी अध्यात्मके सिवाय दूसरी जगह प्रवृत्ति नहीं
होती ।।४३।।
जब दूसरी जगह प्रवृत्ति नहीं करता तब क्या होता है ? उसे आगेके श्लोकमें
आचार्य कहते हैं —