kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 129
visheṣhothī agnāt rahī, nij rūpamān līn thāy,
sarva vikalpātīt te chhūṭe, nahi bandhāy. 44
anvayārtha : — [अगच्छन् ] (bīje ṭhekāṇe) nahi jato (anyatra pravr̥utti nahi karato
yogī) [तद्विशेषाणाम ] tenā visheṣhono (arthāt dehādinā visheṣhono saundarya, asaundaryādi
dharmono) [अनभिज्ञः च जायते ] anabhigna rahe chhe (tenāthī ajāṇ rahe chhe) ane
[अज्ञाततद्विशेषः ] (saundarya – asaundaryādi) visheṣhono ajāṇ hovāthī [न बध्यते ] te bandhāto
nathī, [तु विमुच्यते ] parantu vimukta thāy chhe.
ṭīkā : — svātma – tattvamān sthir thayelo yogī, jyāre bīje ṭhekāṇe jato nathī
pravr̥utti karato nathī, tyāre te svātmāthī bhinna sharīrādinā visheṣhothī arthāt saundarya
– asaundaryādi dharmono anabhigna (ajāṇ) rahe chhe. arthāt te jāṇavāne abhimukh (utsuk)
thato nathī ane te visheṣhothī te agnāt hovāthī temān tene rāg – dveṣh utpanna thatā nathī;
tethī te karmothī bandhāto nathī. tyāre shun thāy chhe? visheṣh karīne (khās karīne) vratādinun
anuṣhṭhān (ācharaṇ) karanārāo karatān te atirekathī (atishayapaṇe) temanāthī (karmothī)
mukta thāy chhe.
bhāvārtha : — ātmasvarūpamān sthir yogīne ātmā sivāy sharīrādi bāhya padārthomān
वस्तु विशेष विकल्प को, नहिं करता मतिमान ।
स्वात्मनिष्ठता से छुटत, नहिं बँधता गुणवान ।।४४।।
अर्थ — अध्यात्मसे दूसरी जगह प्रवृत्ति न करता हुआ योगी, शरीरादिककी सुन्दरता
– असुन्दरता आदि धर्मोंकी ओर विचार नहीं करता । और जब उनके विशेषोंको नहीं
जानता, तब वह बन्धको प्राप्त नहीं होता, किन्तु विशेष रूपसे छूट जाता है ।
विशदार्थ — स्वात्मतत्त्वमें स्थिर हुआ योगी जब अध्यात्मसे भिन्न दूसरी जगह प्रवृत्ति
नहीं करता, तब उस स्वात्मासे भिन्न शरीरादिके सौन्दर्य – असौन्दर्य आदि विशेषोंसे अनभिज्ञ
हो जाता है । और जब उनकी विशेषताओं पर ख्याल नहीं करता, तब उनमें राग-द्वेष
अगच्छंस्तद्विशेषाणामनभिज्ञश्च जायते ।
अज्ञाततद्विशेषस्तु बध्यते न विमुच्यते ।।४४।।
टीका — स्वात्मतत्त्वनिष्ठोऽन्यत्र अगच्छन्नप्रवर्तमानस्तस्य स्वात्मनोऽन्यस्य देहादेः
विशेषाणां सौन्दर्यासौन्दर्यादिधर्माणामनभिज्ञ आभिमुख्येनाप्रतिपत्तश्च भवति । अज्ञाततद्विशेषः