134 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
viramī par vyavahārathī, je ātamaras līn,
pāme yogīshrī aho! paramānand navīn. 47.
anvayārtha : — [आत्मानुष्ठाननिष्ठस्य ] ātmasvarūpamān sthit thayelā (līn thayelā)
[व्यवहारबहिःस्थितेः ] tathā vyavahārathī dūr (bahār) rahelā [योगिनः ] yogīne [योगेन ] yogathī
(ātma – dhyānathī) [कश्चित् परमानन्दः ] koī anirvachanīy param ānand [जायते ] utpanna thāy
chhe.
ṭīkā : — ātmānun anuṣhṭhān eṭale dehādithī haṭhīne potānā ātmāmān ja
avasthāpan (nakkī sthit rahevun te) – temān tatpar rahelā tathā pravr̥utti – nivr̥uttirūp vyavahārathī
bahār (dūr) rahelā dhyān karanār yogīne, yogathī eṭale potānā ātmānā dhyānathī koīk
vāṇī agochar tathā anyane na sambhavī shake, tevo param ānand utpanna thāy chhe.
bhāvārtha : — shārīrik bāhya padārtho taraphanun valaṇ (jhukāv) haṭhāvī tathā pravr̥utti –
nivr̥uttirūp vyavahārathī dūr rahī, jyāre yogī sva – svarūpamān līn thāy chhe. tyāre
ātmadhyānathī tene koī anirvachanīy param ānand āve chhe.
shrī devasenāchārya ‘tattvasār’ — shlok* pr̥u. 58mān kahyun chhe keḥ —
* उभयविंणट्ठें णिय उवलद्धे सुसुद्ध ससरूवे ।
बिलसइ परमाणंदो जोईणं जोयसत्तीए ।।५८।।
आत्मानुष्ठाननिष्ठस्य व्यवहारबहिःस्थितेः ।
जायते परमानन्दः कश्चिद्योगेन योगिनः ।।४७।।
टीका — आत्मनोऽनुष्ठानं देहादेर्व्यावर्त्य स्वात्मन्येवावस्थापनं तत्परस्य व्यवहारात्प्रवृत्ति-
निवृत्तिलक्षणाद्बहिःस्थितेः बाह्यस्य योगिनो ध्यातुर्योगेन स्वात्मध्यानेन हेतुना कश्चिद् वाचागोचरः
परमोऽनन्यसम्भवी आनन्दः उत्पद्यते ।
ग्रहण त्यागसे शून्य जो, निज आतम लवलीन ।
योगीको हो ध्यानसे, कोइ परमानन्द नवीन ।।४७।।
अर्थ — देहादिकसे हटकर अपने आत्मामें स्थित रहनेवाले तथा प्रवृत्ति-निवृत्ति-
लक्षणवाले – व्यवहारसे बाहिर दूर रहनेवाले, ध्यानी – योगी पुरुषको आत्म-ध्यान करनेसे कोई
एक वचनोंके अगोचर परम जो दूसरोंको नहीं हो सकता, ऐसा आनन्द उत्पन्न होता है ।।४७।।