kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 135
‘rāg-dveṣharūp ubhay bhāv (pariṇām) vinaṣhṭa thatān yogashakti dvārā potānā vishuddha
svarūpanī prāpti thatān, yogīne yogashakti dvārā param ānandanī prāpti thāy chhe.’
vāstavamān rāg – dveṣhano abhāv te ja param ānandanī prāptinun mūḷ kāraṇ chhe. 47.
tenun (ānandanun) kārya kahe chheḥ —
karato ati ānandathī, karma – kāṣhṭha prakṣhīṇ,
bāhya duḥkhomān jaḍ samo, yogī khed vihīn. 48.
anvayārtha : — [सः आनन्दः ] te ānand (ātmāmān utpanna thayelo ānand) [उद्धं
कर्मेन्धनं ] prachur karmarūpī indhanane [अनारतं ] nirantar [निर्दहति ] jalāvī de chhe ane [असौ
योगी च ] te (ānandamagna) yogī [बहिर्दुःखेषु ] bahāranān duḥkhomān [अचेतनः ] achetan
rahevāthī (bahāranān duḥkhothī agnāt hovāthī) [न खिद्यते ] khed pāmato nathī.
ṭīkā : — vaḷī, te ānand prachur karmasantatine bāḷī nākhe chhe; jem agni indhanane
bāḷe chhe tem, ane te ānandamagna yogī, bahāranān duḥkhomān arthāt parīṣhah – upasarga
sambandhī kleshomān achetan eṭale samvedan vināno thaī jāy chhe, (duḥkhanā nimittarūp padārtho
taraph lakṣha rahetun nathī) tethī tene khed thato nathī arthāt te saṅklesh pāmato nathī.
तत्कार्यमुच्यते —
आनन्दो निर्दहत्युद्धं कर्मेन्धनमनारतम् ।
न चासौ खिद्यते योगी बहिर्दुःखेष्वचेतनः ।।४८।।
टीका — स पुनरानन्द उद्धं प्रभूतं कर्मसन्ततिं निर्दहति । वह्निरिंधनं यथा । किं च
असावानन्दाविष्टो योगी बहिर्दुःखेषु परीषहोपसर्गक्लेशेषु अचेतनोऽसंवेदनः स्यात्तत एव न
खिद्यते न संक्लेशं याति ।
उस आनन्दके कार्यको बताते हैं —
निजानंद नित दहत है, कर्मकाष्ठ अधिकाय ।
बाह्य दुःख नहिं वेदता, योगी खेद न पाय ।।४८।।
अर्थ — जैसे अग्नि, ईन्धनको जला डालता है, उसी तरह आत्मामें पैदा हुआ
परमानन्द, हमेशासे चले आए प्रचुर कर्मोंको अर्थात् कर्म-सन्ततिको जला डालता है, और
आनन्द सहित योगी, बाहिरी दुःखोंके – परीषह उपसर्ग सम्बन्धी क्लेशोंके अनुभवसे रहित
हो जाता है । जिससे खेदके (संक्लेशको) प्राप्त नहीं होता ।।४८।।