140 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
chhoḍī matāgrah vase svajane vane vā,
muktivadhū nirupamā ja subhavya pāme. 51.
anvayārtha : — [इति ] evī rīte [इष्टोपदेशं सम्यक् अधीत्य ] ‘iṣhṭopadesh’no sārī
rīte abhyās karīne [धीमान् भव्यः ] buddhishāḷī bhavya [स्वमतात् ] potānā ātmagnānathī
[मानापमानसमतां ] mān – apamānamān samatā [वितन्य ] vistārī [मुक्ताग्रहः ] āgrah chhoḍī,
[सजने वने वा ] nagaramān ke vanamān [निवसन् ] nivās karato thako [निरुपमां मुक्तिश्रियम् ]
upamārahit muktirūpī lakṣhmīne [उपयाति ] prāpta kare chhe.
ṭīkā : — iti e prakāre ‘iṣhṭopadesh’ — arthāt iṣhṭa eṭale sukh tenun kāraṇ mokṣha
ane tenā upāyarūp svātmānun dhyān – teno jemān vā je vaḍe yathāvat upadesh karavāmān āvyo
chhe – tenun pratipādan karavāmān āvyun te ‘iṣhṭopadesh’ nāmano grantha chhe.
teno samyak prakāre eṭale vyavahār – nishchayadvārā abhyās karīne – paṭhan karīne – chintan
karīne, dhīmān eṭale hit – ahitanī parīkṣhā karavāmān nipuṇ — evo bhavya arthāt anant
gnānādi pragaṭ karī shake tevī yogyatāvāḷo jīv, upamārahit, arthāt anupam anant
मुक्ताग्रहो विनिवसन्सजने वने वा,
मुक्तिश्रियं निरुपमामुपयाति भव्यः ।।५१।।
टीका — इत्यनेन प्रकारेण इष्टोपदेशं, इष्टं सुखं तत्कारणत्वान्मोक्षस्तदुपायत्वाच्च
स्वात्मध्यानं उपदिश्यते यथावत्प्रतिपाद्यते अनेनास्मिन्निति वा इष्टोपदेशो नाम ग्रन्थस्तं सम्यग्
आग्रह छोड़ स्वग्राममें, वा वनमें सु वसेय ।
उपमा रहित स्वमोक्षश्री, निजकर सहजहि लेय ।।५१।।
अर्थ — इस प्रकार ‘इष्टोपदेश’को भली प्रकार पढ़कर-मनन कर हित-अहितकी
परीक्षा करनेमें दक्ष-निपुण होता हुआ भव्य अपने आत्म-ज्ञानसे मान और अपमानमें समताका
विस्तार कर छोड़ दिया है आग्रह जिसने ऐसा होकर नगर अथवा वनमें विधिपूर्वक रहता
हुआ उपमा रहित मुक्तिरूपी लक्ष्मीको प्राप्त करता है ।
विशब्दार्थ — इष्ट कहते हैं सुखको-मोक्षको और उसके कारणभूत स्वात्मध्यानको ।
इस इष्टका उपदेश यथावत् प्रतिपादन किया है जिसके द्वारा या जिसमें, इसलिए इस
ग्रन्थको कहते हैं ‘इष्टोपदेश’ । इसका भली प्रकार व्यवहार और निश्चयसे पठन एवं चिन्तन