स्वरूपस्य सम्यक्त्वादिगुणाष्टकाभिव्यक्तिरूपस्य उपलब्धिः कथं केनोपायेन दृष्टान्ताभावादिति ?
आचार्यः समाधत्ते —
★
योग्योपादानयोगेन दृषदः स्वर्णता मता ।
द्रव्यादि-स्वादिसंपत्तावात्मनोऽप्यात्मता मता ।।२।।
टीका — मता अभिप्रेता लोकैः । कासौ ? स्वर्णता सुवर्णभावः । कस्य, दृषदः
shiṣhyane pūchhavāno āshay e chhe ke sva – svarūpanī svayam prāptine siddha kare, tevā
draṣhṭāntano abhāv chhe, to draṣhṭānt vinā ‘svayam svabhāvāpti’ — e kathanane sāchun kevī rīte
mānī shakāy?
āchārya tenun samādhān kare chhe —
yogya upādāne karī, patthar sonun thāy,
tem sudravyādi karī, jīv shuddha thaī jāy. 2
anvayārtha : – [यथा ] jem [योग्योपादानयोगेन ] yogya upādān (kāraṇ)nā yogathī
[दृषदः ] pāṣhāṇane (suvarṇa pāṣhāṇane) [स्वर्णता ] suvarṇapaṇun [मता ] mānavāmān āvyun chhe,
[तथा ] tem [आत्मनः अपि ] ātmāne paṇ [द्रव्यादिस्वादिसम्पत्तौ ] sudravya-kṣhetrādi vā svadravya-
kṣhetrādinī sampatti hotān [आत्मता ] ātmapaṇun arthāt nirmaḷ nishchal chaitanyabhāv [मता ]
mānavāmān āvyo chhe.
ṭīkā : – loko māne chhe — abhiprāy dharāve chhe. shun te (māne chhe)? svarṇatā –
suvarṇabhāv. kone (māne chhe)? pāṣhāṇane arthāt jemān suvarṇa pragaṭ thavānī yogyatā chhe tevā
नहीं पाया जाता है, और बिना दृष्टान्तके उपरिलिखित कथनको कैसे ठीक माना जा सकता
है ? आचार्य इस विषयमें समाधान करते हुए लिखते हैं कि —
स्वर्ण पाषाण सुहेतु से, स्वयं कनक हो जाय ।
सुद्रव्यादि चारों मिलें, आप शुद्धता थाय ।।२।।
अर्थ — योग्य उपादान कारणके संयोगसे जैसे पाषाणविशेष स्वर्ण बन जाता है, वैसे
★जइसोहण जोएणं सुद्धं हेमं हवइ जह तह य ।
कालाईलद्धीए अप्पा परमप्पओ हवदि ।।२४।।( — मोक्षपाहुड)
4 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-