सुवर्णाविर्भावयोग्यपाषाणस्य । केन, योग्यानां सुवर्णपरिणामकरणोचितानां उपादानानां कारणानां
योगेन मेलापकेन संपत्त्या यथा । एवमात्मनोऽपि पुरुषस्यापि न केवलं दृषदः इत्यपि शब्दार्थः ।
मता कथिता । कासौ ? आत्मता – आत्मनो जीवस्य भावो निर्मलनिश्चलचैतन्यम् । कस्यां सत्यां ?
द्रव्यादिस्वादिसंपत्तौ । द्रव्यमन्वयिभावः आदिर्येषां क्षेत्रकालभावानां ते च ते स्वादयश्च सुशब्दः
स्वशब्दो वा आदिर्येषां ते स्वादयो द्रव्यादयश्च स्वादयश्च । इच्छातो विशेषणविशेष्यभावः इति
समासः । सुद्रव्यं सुक्षेत्रं सुकालः सुभाव इत्यर्थः । सुशब्दः प्रशंसार्थः प्राशस्त्यं चात्र प्रकृत-
pāṣhāṇane. shā vaḍe? jem yogya eṭale suvarṇanā pariṇām karavāne uchit upādān kāraṇonā
yogathī eṭale melāpathī – sampattithī (suvarṇatāno āvirbhāv māne chhe) tem ātmāne paṇ
eṭale puruṣhane paṇ [kevaḷ pāṣhāṇane nahi, puruṣhane paṇ – em अपि shabdano artha chhe.]
mānavāmān āve chhe – kahevāmān āve chhe. shun te (mānavāmān āve chhe)? ātmatā – ātmāno –
jīvano bhāv – nirmaḷ nishchal chaitanyabhāv. shun hotān? dravyādi svādinī sampatti hotān; dravya –
anvayibhāv, ādi — je kṣhetra-kāl-bhāv chhe tenī ādimān – dravya chhe te (dravyādi) tathā
svādi eṭale sushabda athavā svashabda jemanī ādimān te suādi dravyādi vā svādi
dravyādi – ichchhānusār visheṣhaṇ-visheṣhyabhāvarūp samās – subhāv evo artha chhe. sushabda
prashansānā arthamān chhe. prakr̥ut (mukhya) kāryanun upayogīpaṇun te prashasyapaṇun chhe. dravyādi-svādinī
eṭale sva-dravya-kṣhetra-kāl-bhāvanī sampatti eṭale sampūrṇatā – te hotān (ātmāne nirmaḷ
chaitanyasvarūp ātmānī prāpti thāy chhe.)
bhāvārtha : – anādi kāḷathī suvarṇa pāṣhāṇamān shaktirūpe suvarṇa vidyamān chhe. tene jem
svadravya-kṣhetra-kāl-bhāvarūp yogya upādān kāraṇano (kāryotpādananā samartha kāraṇano) yog
banatān te suvarṇa vyaktirūpe pragaṭ thāy chhe, tem ā ātmāmān paṇ shuddha nishchayanayathī
kevaḷagnān darshanādi svabhāvavāḷo paramātmā shaktirūpe rahelo chhe. tene svadravyādirūp kāraṇano
yog banatān, te vyaktirūpe svayam paramātmā bane chhe — arthāt ā ātmā nij
ही सुद्रव्य सुक्षेत्र आदि रूप सामग्रीके मिलने पर जीव भी चैतन्यस्वरूप आत्मा हो जाता है ।
विशदार्थ — योग्य (कार्योत्पादनसमर्थ) उपादान कारणके मिलनेसे
पाषाणविशेष – जिसमें सुवर्णरूप परिणमने (होने)की योग्यता पाई जाती है वह जैसे स्वर्ण
बन जाता है, वैसे ही अच्छे (प्रकृत कार्यके लिए उपयोगी) द्रव्य, क्षेत्र, काल, भावोंकी
सम्पूर्णता होने पर जीव (संसारी आत्मा) निश्चल चैतन्यस्वरूप हो जाता है । दूसरे शब्दोंमें,
संसारी प्राणी जीवात्मासे परमात्मा बन जाता है ।
kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 5