kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 33
अत्र विनेयः पृच्छति । हिताहितयो रागद्वेषौ कुर्वन् किं कुरुते ? इति दारादिषु रागं शत्रुषु
च द्वेषं कुर्वाणः पुरुषः किमात्मनेऽहितं कार्यं करोति येन तावदकार्यतयोपदिश्यते इत्यर्थः ।
अत्राचार्य, समाधत्ते —
रागद्वेषद्वयी दीर्घनेत्राकर्षणकर्मणा ।
अज्ञानात्सुचिरं जीवः संसाराब्धौ भ्रमत्यसौ ।।११।।
यहाँ पर शिष्य प्रश्न करता है, कि स्त्री आदिकोंमें राग और शत्रुओंमें द्वेष करनेवाला
पुरुष अपना क्या अहित – बिगाड़ करता है ? जिससे उनको (राग-द्वेषोंको) अकारणीय –
न करने लायक बतलाया जाता है ? आचार्य समाधान करते हैं : —
मथत दूध डोरीनितें, दंड फि रत बहु बार ।
राग द्वेष अज्ञानसे, जीव भ्रमत संसार ।।११।।
अर्थ — यह जीव अज्ञानसे राग-द्वेषरूपी दो लम्बी डोरियोंकी खींचतानीसे संसाररूपी
समुद्रमें बहुत काल तक घूमता रहता है – परिवर्तन करता रहता है ।
chhe? kāraṇ ke ‘sansāramān e sunishchit vāt chhe ke je koī māṇas bījāne sukh yā duḥkh
āpe chhe, tene bījā taraphathī sukh yā duḥkh ja prāpta thāy chhe.
māṭe potānun hit chāhanār buddhimān puruṣhe ahit karanār vyakti pratye aprīti
ke dveṣh karavo yogya nathī. 10.
ahīn, shiṣhya pūchhe chhe — hit ane ahit karanārāo pratye rāg – dveṣh karanār shun
kare chhe? (strī, ādi pratye rāg ane shatruo pratye dveṣh karanār puruṣh potānun shun ahit
kārya kare chhe, jethī rāg – dveṣh karavā yogya nathī — em tene upadeshavāmān āve chhe?
ahīn, āchārya samādhān kare chhe —
dīrgha dor be kheñchatān, bhame daṇḍ bahu vār,
rāg – dveṣh agnānathī, jīv bhame sansār. 11.
anvayārtha : — [असौ जीवः ] ā jīv [अज्ञानात् ] agnānathī [रागद्वेषद्वयी-
दीर्घनेत्राकर्षणकर्मणा ] rāg – dveṣharūpī be lāmbī dorīonī (netarānnī) kheñchatāṇanā kāryathī
[संसाराब्धौ ] sansār samudramān [सुचिरं ] bahu lāmbā kāḷ sudhī [भ्रमति ] ghūmato rahe chhe – bhamato
rahe chhe.