kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 53
तर्हि यथेष्टं भुक्त्वा तृप्तेषु तेषु तृष्णासंतापः शाम्यतीति सेव्यास्ते इत्याह । अन्ते
सुदुस्त्यजान् भुक्तिप्रान्ते त्यक्तुमशक्यान् । सुभुक्तेष्वपि तेषु मनोव्यतिषङ्गस्य दुर्निवारत्वात् ।
उक्तं च — (श्री चन्द्रप्रभकाव्ये)
‘‘दहनस्तृणकाष्ठसंचयैरपि तृप्येदुदधिर्नदीशतैः ।
न तु कामसुखैः पुमानहो बलवत्ता खलु कापि कर्मणः ।।
अपि च — किमपींदं विषयमयं विषमतिविषमं पुमानयं येन ।
प्रसभमनुभूय मनो भवे भवे नैव चेतयते ।।’’
पर अन्तमें छोड़े नहीं जा सकते, अर्थात् उनके खूब भोग लेने पर भी मनकी आसक्ति
नहीं हटती,’’ जैसा कि कहा भी है — ‘‘दहनस्तृणकाष्ठसंचयैरपि०’’
‘‘यद्यपि अग्नि, घास, लकड़ी आदिके ढेरसे तृप्त हो जाय । समुद्र, सैकड़ों नदियोंसे
तृप्त हो जाय, परंतु वह पुरुष इच्छित सुखोंसे कभी भी तृप्त नहीं होता । अहो ! कर्मोंकी
कोई ऐसी ही सामर्थ्य या जबर्दस्ती है ।’’ और भी कहा है : — ‘‘किमपीदं विषयमयं०’’
‘‘अहो ! यह विषयमयी विष कैसा गजबका विष है, कि जिसे जबर्दस्ती खाकर यह
मनुष्य, भव भवमें नहीं चेत पाता है ।’’
(āchārya) kahe chhe – ante te chhoḍavā mushkel chhe arthāt bhogavyā pachhī teo chhoḍavā
ashakya chhe, kāraṇ ke temane sārī rīte bhogavavā chhatān, mananī āsakti nivāravī mushkel
chhe. kahyun chhe ke — ‘दहन....’.
joke agni, ghās, lākaḍān ādinā ḍhagalāthī tr̥upta thaī jāy ane samudra, seṅkaḍo
nadīothī tr̥upta thaī jāy, parantu puruṣh ichchhit sukhothī tr̥upta thato nathī. aho? karmanī
evī koī (vichitra) baḷajabarāī (balavānapaṇun) chhe!’
vaḷī, kahyun chhe ke — ‘किमपीदं......’
‘aho! ā viṣhayamayī viṣh kevun ati viṣham (bhayaṅkar) chhe, ke jethī ā puruṣh
teno bhav bhavamān atyant anubhav karavā chhatān (viṣhay sukhanā anubhavathī utpanna thatān
duḥkhone anubhavavā chhatān) tenun man chetatun ja nathī’
shiṣhya pūchhe chhe — tattvagnānīoe paṇ bhogo na bhogavyā hoy, em sāmbhaḷavāmān
āvyun nathī (arthāt tattvagnānīo paṇ bhogo bhogave chhe e jāṇītun chhe); to ‘koṇ