56 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
तथा चोक्तम्
‘इदं फलमियं क्रिया करणमेतदेष क्रमो, व्ययोयमनुषङ्गजं फलमिदं दशेयं मम । अयं
सुहृदयं द्विषन् प्रयतदेशकालाविमाविति प्रतिवितर्कयन् प्रयतते बुधो नेतरः ।
किंच ‘यदर्थमेतदेवंविधमिति ।’ भद्र ! यत्कायलक्षणं वस्तुसंतापाद्युपेतं कर्तुकामेन भोगाः
प्रार्थ्यन्ते तद्द्वक्ष्यमाणलक्षणमित्यर्थः । स एवंविध इति पाठः । तद्यथा —
भवन्ति प्राप्त यत्सङ्गमशुचीनि शुचीन्यपि ।
स कायः संततापायस्तदर्थं प्रार्थना वृथा ।।१८।।
उत्थानिका — आचार्य फि र और भी कहते हैं कि जिस (काय) के लिए सब
कुछ (भोगोपभोगादि) किया जाता है वह (काय) तो महा अपवित्र है, जैसा कि आगे बताया
जाता है —
शुचि पदार्थ भी संग ते, महा अशुचि हो जाँय ।
विघ्न करण नित काय हित, भोगेच्छा विफलाय ।।१८।।
अर्थ — जिसके सम्बन्धको पाकर-जिसके साथ भिड़कर पवित्र भी पदार्थ अपवित्र
हो जाते हैं, वह शरीर हमेशा अपायों, उपद्रवों, झंझटों, विघ्नों एवं विनाशों कर सहित
है, अतः उसको भोगोपभोगोंको चाहना व्यर्थ है !
bhogavavānī kriyā vakhate paṇ tenun gnānarūp pariṇaman chhūṭatun nathī. asthiratāne līdhe je
rāg dekhāy chhe, teno abhiprāyamān tene niṣhedh chhe. 17
āchārya pharīthī kahe chhe — vaḷī, jenā māṭe te chhe te ā prakāre chhe — arthāt ‘bhadra!
je sharīranā māṭe tun (anek) duḥkho veṭhī (bhogopabhoganī) vastuo prāpta karavā ichchhe,
tenun lakṣhaṇ (svarūp) āgaḷ batāvavāmān āve chhe, evo artha chhe te ā pramāṇe chheḥ —
shuchi padārtha jas saṅgathī, mahā ashuchi thaī jāy,
vighnarūp tas kāy hiy, ichchhā vyartha jaṇāy. 18.
anvayārtha : — [यत्संगं ] jeno saṅg [प्राप्य ] pāmī [शुचीनि अपि ] pavitra padārtho
paṇ [अशुचीनि ] apavitra [भवन्ति ] thaī jāy chhe, [सः कायः ] te sharīr [सततापायः ] hammeshān
bādhāo (upadrav) sahit chhe; tethī [तदर्थं ] tenā māṭe [प्रार्थना ] (bhogopabhoganī) prārthanā
(ākāṅkṣhā) karavī [वृथा ] vyartha chhe.