62 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
कुर्वन्तु । तदैहिकफलाभिलाषं त्यकत्वा आमुत्रिकफलसिद्धयर्थमेवात्मा ध्यातव्यः । उक्तं च
[तत्त्वानुशासने ] —
‘‘यद्धयानं रौद्रमार्त्तं वा यदैहिकफलार्थिनाम् ।
तस्मादेतत्परित्यज्य धर्म्यं शुक्लमुपास्यताम् ।।’’
अथैवमुद्वोधितश्रद्धानो विनेयः पृच्छति स आत्मा कीदृश इति यो
युष्माभिर्ध्यतव्यतयोपदिष्टः पुमान् स किंस्वरूप इत्यर्थः । गुरुराहः —
अभिलाषाको छोड़कर परलोक सम्बन्धी फलकी सिद्धि-प्राप्तिके लिये ही आत्माका ध्यान
करना चाहिए । कहा भी है कि, ‘‘यद् ध्यानं रौद्रमार्तं वा०’’ ।।२०।।
‘‘वह सब रौद्रध्यान या आर्त्तध्यान है, जो इसलोक सम्बन्धी फलके चाहनेवालेको
होता है । इसलिए रौद्र व आर्त्तध्यानको छोड़कर धर्मध्यान व शुक्लध्यानकी उपासना करनी
चाहिए ।’’
अब वह शिष्य जिसे समझाये जानेसे श्रद्धान उत्पन्न हो रहा है, पूछता है कि जिसे
आपने ध्यान करने योग्य रूपसे बतलाया है, वह कैसा है ? उस आत्माका क्या स्वरूप
है ? आचार्य कहते हैं —
phaḷanī siddhi māṭe ja ātmānun dhyān karavun joīe. ‘तत्त्वानुशासन’ – shlok. 220mān kahyun
chhe ke —
‘je raudradhyān ane ārtadhyān chhe te ā lok sambandhī phaḷanī ichchhā karanārāone
hoy chhe. tethī teno tyāg karīne dharmadhyān ane shukladhyānanī upāsanā karavī joīe.’
bhāvārtha : — ek bāju chintāmaṇi ratna chhe ane bījī bājue khoḷano ṭukaḍo chhe.
bannenī prāpti dhyānathī thāy chhe, parantu e banne chījomānthī vivekī puruṣh chintāmaṇi ratnano
ja ādar karashe; tevī rīte dharmī jīv, khoḷanā ṭukaḍā samān ā lok sambandhī parādhīn
indriyajanit sukh je vāstavamān duḥkh chhe teno ādar chhoḍī dharma – shuklarūp dhyānanī
ārādhanā dvārā chintāmaṇi samān vāstavik ātmik sukhanī prāpti karavānun pasand karashe.
māṭe ārta ane raudra – e banne dhyānono parityāg karī, ātmasvarūpanī prāpti māṭe
dharma ane shukal – e banne dhyānonī upāsanā karavī joīe. 20.
‘dhyān karavā yogya chhe,’ evo āpe jeno upadesh āpyo chhe te ātmānun svarūp
shun chhe? evo artha chhe. guru kahe chheḥ —