68 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
गुरुराह —
संयम्य करणग्राममेकाग्रत्वेन चेतसः ।
आत्मानमात्मवान्न् ध्यायेदात्मनैवात्मनि स्थितम् ।।२२।।
टीका — ध्यायेत् । भावयेत् कोऽसौ ? आत्मवान् गुप्तेन्द्रियमना ध्वस्तस्वायत्तवृतिर्वा ।
कं ? आत्मानं यथोक्तस्वभावं पुरुषम् । केन ? आत्मनैव स्वसंवेदनरूपेण स्वेनैव तज्ज्ञप्तौ
करणान्तराभावात् ।
आचार्य कहते हैं —
मनको कर एकाग्र, सब इन्द्रियविषय मिटाय ।
आतमज्ञानी आत्ममें, निजको निजसे ध्याय ।।२२।।
अर्थ — मनकी एकाग्रतासे इन्द्रियोंको वशमें कर ध्वस्त-नष्ट कर दी है, स्वच्छन्द
वृत्ति जिसने ऐसा पुरुष अपनेमें ही स्थित आत्माको अपने ही द्वारा ध्यावे ।
विशदार्थ — जिसने इन्द्रिय और मनको रोक लिया है अथवा जिसने इन्द्रिय और
मनकी उच्छृंखला एवं स्वैराचाररूप प्रवृत्तिको ध्वस्त कर दिया है, ऐसा आत्मा जिसका
स्वरूप पहिले (नं० २१ के श्लोकमें) बता आये हैं, आत्माको आत्मासे ही यानी स्वसंवेदनरूप
āchārya kahe chheḥ —
indriy – viṣhayo nigrahī, man ekāgra lagāy,
ātmāmān sthit ātmane, gnānī nijathī dhyāy. 22
anvayārtha : — [चेतसः ] (bhāv) mananī [एकाग्रत्वेन ] ekāgratāthī [करणग्रामं ]
indriyonā samūhane [संयम्य ] vash karī [आत्मवान् ] ātmavān puruṣhe [आत्मनि ] potānāmān
(ātmāmān) [स्थितं ] sthit [आत्मानं ] ātmāne [आत्मना एव ] ātmā dvārā ja [ध्यायेत् ]
dhyāvo joīe.
ṭīkā : — dhyāvavo joīe – bhāvavo joīe. koṇe? ātmavān (puruṣhe) arthāt
jeṇe indriyo ane manane gopavel chhe. (sanyamamān rākhel chhe) athavā jeṇe indriyo ane
mananī svairāchārarūp (svachchhand) pravr̥uttino nāsh karī dīdho chhe evā ātmāe. kone
(dhyāvavo)? ātmāne eṭale jeno svabhāv pahelān (shlok 21mān) batāvyo chhe tevā puruṣhane
(ātmāne); shā vaḍe? ātmā vaḍe ja arthāt svasamvedanarūp potāthī ja (pratyakṣha gnānathī ja)