Page 32 of 380
PDF/HTML Page 61 of 409
single page version
सहजपरमपारिणामिकभावस्वभावस्य कारणसमयसारस्वरूपस्य निरावरणस्वभावस्य स्वस्वभाव- सत्तामात्रस्य परमचैतन्यसामान्यस्वरूपस्य अकृत्रिमपरमस्वस्वरूपाविचलस्थितिसनाथशुद्ध- चारित्रस्य नित्यशुद्धनिरंजनबोधस्य निखिलदुरघवीरवैरिसेनावैजयन्तीविध्वंसकारणस्य तस्य खलु स्वरूपश्रद्धानमात्रमेव
अन्या कार्यद्रष्टिः दर्शनज्ञानावरणीयप्रमुखघातिकर्मक्षयेण जातैव । अस्य खलु क्षायिकजीवस्य सकलविमलकेवलावबोधबुद्धभुवनत्रयस्य स्वात्मोत्थपरमवीतरागसुखसुधा- समुद्रस्य यथाख्याताभिधानकार्यशुद्धचारित्रस्य साद्यनिधनामूर्तातींद्रियस्वभावशुद्धसद्भूतव्यवहार- नयात्मकस्य त्रैलोक्यभव्यजनताप्रत्यक्षवंदनायोग्यस्य तीर्थकरपरमदेवस्य केवलज्ञानवदियमपि युगपल्लोकालोकव्यापिनी
parabhAvone agochar evo sahaj-paramapAriNAmikabhAvarUp jeno svabhAv chhe, je kAraNasamayasArasvarUp chhe, nirAvaraN jeno svabhAv chhe, je nij svabhAvasattAmAtra chhe, je paramachaitanyasAmAnyasvarUp chhe, je akRutrim param sva-svarUpamAn avichaLasthitimay shuddhachAritrasvarUp chhe, je nitya-shuddha-niranjanagnAnasvarUp chhe ane je samasta duShTa pAporUp vIr dushmanonI senAnI dhajAnA nAshanun kAraN chhe evA AtmAnA kharekhar chhe).
bIjI kAryadraShTi darshanAvaraNIy – gnAnAvaraNIyAdi ghAtikarmonA kShayathI utpanna thAy chhe. A kShAyik jIvane — jeNe sakaLavimaL (sarvathA nirmaL) kevaLagnAn vaDe traN bhuvanane jANyA chhe, nij AtmAthI utpanna thatA param vItarAg sukhAmRutano je samudra chhe, je yathAkhyAt nAmanA kAryashuddhachAritrasvarUp chhe, je sAdi-anant amUrta atIndriyasvabhAvavALA chhe, evA tIrthankaraparamadevane — kevaLagnAnanI mAphak A (kAryadraShTi) paN yugapad lokAlokamAn vyApanArI chhe.
32 ]
1svarUpashraddhAnamAtra ja chhe (arthAt kAraNadraShTi to kharekhar shuddhAtmAnI svarUpashraddhAmAtra ja
2shuddhasadbhUtavyavahAranayAtmak chhe, ane je trilokanA bhavya janone pratyakSha vandanAyogya
1. svarUpashraddhAn = svarUp-apekShAe shraddhAn. [jem kAraNasvabhAvagnAn arthAt sahajagnAn svarUpapratyakSha chhe, tem kAraNasvabhAvadraShTi arthAt sahajadarshan svarUpashraddhAnamAtra ja chhe.]
2. tIrthankaraparamadev shuddhasadbhUtavyavahAranayasvarUp chhe, ke je shuddhasadbhUtavyavahAranay sAdi-anant, amUrtik ane atIndriyasvabhAvavALo chhe.
Page 33 of 380
PDF/HTML Page 62 of 409
single page version
kahAnajainashAstramALA ]
इति कार्यकारणरूपेण स्वभावदर्शनोपयोगः प्रोक्त : । विभावदर्शनोपयोगोऽप्युत्तर- सूत्रस्थितत्वात् तत्रैव द्रश्यत इति ।
रेतेन मार्गेण विना न मोक्षः ।।२३।।
अशुद्धद्रष्टिशुद्धाशुद्धपर्यायसूचनेयम् ।
A rIte kAryarUpe ane kAraNarUpe svabhAvadarshanopayog kahyo. vibhAvadarshanopayog have pachhInA sUtramAn (14mI gAthAmAn) hovAthI tyAn ja darshAvavAmAn Avashe.
[have 13mI gAthAnI TIkA pUrNa karatAn TIkAkAr munirAj shrI padmaprabhamaladhAridev shlok kahe chhe]
[shlokArtha — ] drashi-gnapti-vRuttisvarUp (darshanagnAnachAritrarUpe pariNamatun) evun je ek ja chaitanyasAmAnyarUp nij Atmatattva, te mokShechchhuone (mokShano) prasiddha mArga chhe; A mArga vinA mokSha nathI. 23.
anvayArtha — [चक्षुरचक्षुरवधयः] chakShu, achakShu ane avadhi [तिस्रः अपि] e traNe [विभावद्रष्टयः] vibhAvadarshan [इति भणिताः] kahevAmAn AvyAn chhe. [पर्यायः द्विविकल्पः] paryAy dvividh chhe [स्वपरापेक्षः] svaparApekSha (sva ne paranI apekShA yukta) [च] ane [निरपेक्षः] nirapekSha.
TIkA — A, ashuddha darshananI tathA shuddha ne ashuddha paryAyanI sUchanA chhe.
5
Page 34 of 380
PDF/HTML Page 63 of 409
single page version
मतिज्ञानावरणीयकर्मक्षयोपशमेन यथा मूर्तं वस्तु जानाति तथा चक्षुर्दर्शनावरणीय- कर्मक्षयोपशमेन मूर्तं वस्तु पश्यति च । यथा श्रुतज्ञानावरणीयकर्मक्षयोपशमेन श्रुतद्वारेण द्रव्यश्रुतनिगदितमूर्तामूर्तसमस्तं वस्तुजातं परोक्षवृत्त्या जानाति तथैवाचक्षुर्दर्शनावरणीय- कर्मक्षयोपशमेन स्पर्शनरसनघ्राणश्रोत्रद्वारेण तत्तद्योग्यविषयान् पश्यति च । यथा अवधिज्ञानावरणीयकर्मक्षयोपशमेन शुद्धपुद्गलपर्यंतं मूर्तद्रव्यं जानाति तथा अवधि- दर्शनावरणीयकर्मक्षयोपशमेन समस्तमूर्तपदार्थं पश्यति च ।
अत्रोपयोगव्याख्यानानन्तरं पर्यायस्वरूपमुच्यते । परि समन्तात् भेदमेति गच्छतीति पर्यायः । अत्र स्वभावपर्यायः षड्द्रव्यसाधारणः अर्थपर्यायः अवाङ्मनसगोचरः अतिसूक्ष्मः आगमप्रामाण्यादभ्युपगम्योऽपि च षड्ढानिवृद्धिविकल्पयुतः । अनंतभागवृद्धिः असंख्यात- भागवृद्धिः संख्यातभागवृद्धिः संख्यातगुणवृद्धिः असंख्यातगुणवृद्धिः अनंतगुणवृद्धिः, तथा
jem matignAnAvaraNIy karmanA kShayopashamathI (jIv) mUrta vastune jANe chhe, tem chakShudarshanAvaraNIy karmanA kShayopashamathI (jIv) mUrta vastune *dekhe chhe. jem shrut- gnAnAvaraNIy karmanA kShayopashamathI (jIv) shrut dvArA dravyashrute kahelA mUrta-amUrta samasta vastusamUhane parokSha rIte jANe chhe, tem achakShudarshanAvaraNIy karmanA kShayopashamathI (jIv) sparshan, rasan, ghrAN ane shrotra dvArA tene tene yogya viShayone dekhe chhe. jem avadhignAnAvaraNIy karmanA kShayopashamathI (jIv) shuddhapudgalaparyant ( – paramANu sudhInA) mUrtadravyane jANe chhe, tem avadhidarshanAvaraNIy karmanA kShayopashamathI (jIv) samasta mUrta padArthane dekhe chhe.
(upar pramANe) upayoganun vyAkhyAn karyA pachhI ahIn paryAyanun svarUp kahevAmAn Ave chhe
परि समन्तात् भेदमेति गच्छतीति पर्यायः । arthAt je sarva taraphathI bhedane pAme te paryAy chhe.
temAn, svabhAvaparyAy chha dravyane sAdhAraN chhe, arthaparyAy chhe, vANI ane manane agochar chhe, ati sUkShma chhe, AgamapramANathI svIkAravAyogya tem ja chha hAnivRuddhinA bhedo sahit chhe arthAt anantabhAg vRuddhi, asankhyAtabhAg vRuddhi, sankhyAtabhAg vRuddhi, sankhyAtaguN vRuddhi, asankhyAtaguN vRuddhi ane anantaguN vRuddhi sahit hoy chhe ane evI
34 ]
*dekhavun = sAmAnyapaNe avalokavun; sAmAnya pratibhAs thavo.
Page 35 of 380
PDF/HTML Page 64 of 409
single page version
kahAnajainashAstramALA ]
हानिश्च नीयते । अशुद्धपर्यायो नरनारकादिव्यंजनपर्याय इति ।
सहजगुणमणीनामाकरं पूर्णबोधम् ।
हृदयसरसिजाते राजते कारणात्मा ।
भज भजसि निजोत्थं भव्यशार्दूल स त्वम् ।।२५।।
क्वचित्सहजपर्ययैः क्वचिदशुद्धपर्यायकैः ।
rIte (vRuddhinI jem) hAni paN utArAy chhe.
ashuddhaparyAy nar-nArakAdi vyanjanaparyAy chhe. [have 14mI gAthAnI TIkA pUrNa karatAn TIkAkAr munirAj traN shloko kahe chhe] [shlokArtha — ] parabhAv hovA chhatAn, sahajaguNamaNinI khANarUp ane pUrNagnAnavALA shuddha AtmAne ekane je tIkShNabuddhivALo shuddhadraShTi puruSh bhaje chhe, te puruSh paramashrIrUpI kAminIno (muktisundarIno) vallabh bane chhe. 24.
[shlokArtha — ] e rIte par guNaparyAyo hovA chhatAn, uttam puruShonA hRudayakamaLamAn kAraN-AtmA virAje chhe. potAthI utpanna evA te paramabrahmarUp samayasArane — ke jene tun bhajI rahyo chhe tene — , he bhavyashArdUl (bhavyottam), tun shIghra bhaj; tun te chhe. 25.
[shlokArtha — ] jIvatattva kavachit sadguNo sahit *vilase chhe — dekhAy chhe,
Page 36 of 380
PDF/HTML Page 65 of 409
single page version
नमामि परिभावयामि सकलार्थसिद्धयै सदा ।।२६।।
स्वभावविभावपर्यायसंक्षेपोक्ति रियम् ।
तत्र स्वभावविभावपर्यायाणां मध्ये स्वभावपर्यायस्तावद् द्विप्रकारेणोच्यते । कारण-
शुद्धपर्यायः कार्यशुद्धपर्यायश्चेति । इह हि सहजशुद्धनिश्चयेन अनाद्यनिधनामूर्तातीन्द्रिय-
स्वभावशुद्धसहजज्ञानसहजदर्शनसहजचारित्रसहजपरमवीतरागसुखात्मकशुद्धान्तस्तत्त्वस्वरूपस्व-
kvachit ashuddharUp guNo sahit vilase chhe, kavachit sahaj paryAyo sahit vilase chhe ane kvachit ashuddha paryAyo sahit vilase chhe. A badhAthI sahit hovA chhatAn paN je e badhAthI rahit chhe evA A jIvatattvane hun sakaL arthanI siddhine mATe sadA namun chhun, bhAvun chhun. 26.
anvayArtha — [नरनारकतिर्यक्सुराः पर्यायाः] manuShya, nArak, tiryanch ne devarUp paryAyo [ते] te [विभावाः] vibhAvaparyAyo [इति भणिताः] kahevAmAn AvyA chhe; [कर्मोपाधि- विवर्जितपर्यायाः] karmopAdhi rahit paryAyo [ते] te [स्वभावाः] svabhAvaparyAyo [इति भणिताः] kahevAmAn AvyA chhe.
TIkA — A, svabhAvaparyAyo ane vibhAvaparyAyonun sankShepakathan chhe.
tyAn, svabhAvaparyAyo ane vibhAvaparyAyo madhye pratham svabhAvaparyAy be prakAre kahevAmAn Ave chhe kAraNashuddhaparyAy ane kAryashuddhaparyAy.
ahIn sahaj shuddha nishchayathI, anAdi-anant, amUrta, atIndriyasvabhAvavALAn ane shuddha evAn sahajagnAn-sahajadarshan-sahajachAritra-sahajaparamavItarAgasukhAtmak shuddha-antatattvasvarUp
36 ]
Page 37 of 380
PDF/HTML Page 66 of 409
single page version
kahAnajainashAstramALA ]
भावानन्तचतुष्टयस्वरूपेण सहांचितपंचमभावपरिणतिरेव कारणशुद्धपर्याय इत्यर्थः । साद्यनिधनामूर्तातीन्द्रियस्वभावशुद्धसद्भूतव्यवहारेण केवलज्ञानकेवलदर्शनकेवलसुखकेवल- शक्ति युक्त फलरूपानंतचतुष्टयेन सार्धं परमोत्कृष्टक्षायिकभावस्य शुद्धपरिणतिरेव कार्यशुद्ध- पर्यायश्च । अथवा पूर्वसूत्रोपात्तसूक्ष्मऋजुसूत्रनयाभिप्रायेण षड्द्रव्यसाधारणाः सूक्ष्मास्ते हि अर्थपर्यायाः शुद्धा इति बोद्धव्याः । उक्त : समासतः शुद्धपर्यायविकल्पः ।
इदानीं व्यंजनपर्याय उच्यते । व्यज्यते प्रकटीक्रियते अनेनेति व्यञ्जनपर्यायः । कुतः ? लोचनगोचरत्वात् पटादिवत् । अथवा सादिसनिधनमूर्तविजातीयविभावस्वभावत्वात्, द्रश्यमानविनाशस्वरूपत्वात् ।
व्यंजनपर्यायश्च---पर्यायिनमात्मानमन्तरेण पर्यायस्वभावात् शुभाशुभमिश्रपरिणामेनात्मा je svabhAv-anantachatuShTayanun svarUp tenI sAthenI je pUjit panchamabhAvapariNati ( – tenI sAthe tanmayapaNe rahelI je pUjya evI pAriNAmikabhAvanI pariNati) te ja kAraNashuddhaparyAy chhe, evo artha chhe.
sAdi-anant, amUrta, atIndriyasvabhAvavALA shuddhasadbhUtavyavahArathI, kevaLagnAn- kevaLadarshan-kevaLasukh-kevaLashaktiyukta phaLarUp anantachatuShTayanI sAthenI ( – anantachatuShTayanI sAthe tanmayapaNe rahelI) je paramotkRuShTa kShAyikabhAvanI shuddhapariNati te ja *kAryashuddhaparyAy chhe. athavA, pUrva sUtramAn kahelA sUkShma RUjusUtranayanA abhiprAyathI, chha dravyone sAdhAraN ane sUkShma evA te arthaparyAyo shuddha jANavA (arthAt te arthaparyAyo ja shuddhaparyAyo chhe).
(e rIte) shuddhaparyAyanA bhed sankShepathI kahyA. have vyanjanaparyAy kahevAmAn Ave chhe jenAthI vyakta thAy — pragaT thAy te vyanjanaparyAy chhe. shA kAraNe? paTAdinI (vastra vagerenI) mAphak chakShugochar hovAthI (pragaT thAy chhe); athavA, sAdi-sAnt mUrta vijAtIyavibhAvasvabhAvavALo hovAthI, dekhAIne nAsh pAmavAnA svarUpavALo hovAthI (pragaT thAy chhe).
paryAyI AtmAnA gnAn vinA AtmA paryAyasvabhAvavALo hoy chhe; tethI
*sahajagnAnAdi svabhAv-anantachatuShTayayukta kAraNashuddhaparyAyamAnthI kevaLagnAnAdi anantachatuShTayayukta
kAryashuddhaparyAy pragaTe chhe. pUjanIy paramapAriNAmikabhAvapariNati te kAraNashuddhaparyAy chhe ane shuddha
kShAyikabhAvapariNati te kAryashuddhaparyAy chhe.
Page 38 of 380
PDF/HTML Page 67 of 409
single page version
व्यवहारेण नरो जातः, तस्य नराकारो नरपर्यायः; केवलेनाशुभकर्मणा व्यवहारेणात्मा नारको जातः, तस्य नारकाकारो नारकपर्यायः; किञ्चिच्छुभमिश्रमायापरिणामेन तिर्यक्कायजो व्यवहारेणात्मा, तस्याकारस्तिर्यक्पर्यायः; केवलेन शुभकर्मणा व्यवहारेणात्मा देवः, तस्याकारो देवपर्यायश्चेति ।
अस्य पर्यायस्य प्रपञ्चो ह्यागमान्तरे द्रष्टव्य इति ।
स भवति परमश्रीकामिनीकामरूपः ।।२७।।
shubhAshubharUp mishra pariNAmathI AtmA vyavahAre manuShya thAy chhe, teno manuShyAkAr te manuShyaparyAy chhe; kevaL ashubh karmathI vyavahAre AtmA nArak thAy chhe, teno nArak- AkAr te nArakaparyAy chhe; kinchitshubhamishrit mAyApariNAmathI AtmA vyavahAre tiryanchakAyamAn janme chhe, teno AkAr te tiryanchaparyAy chhe; ane kevaL shubh karmathI vyavahAre AtmA dev thAy chhe, teno AkAr te devaparyAy chhe. — A vyanjanaparyAy chhe. A paryAyano vistAr anya AgamamAn joI levo.
[have 15mI gAthAnI TIkA pUrNa karatAn TIkAkAr munirAj shlok kahe chhe] [shlokArtha — ] bahu vibhAv hovA chhatAn paN, sahaj param tattvanA abhyAsamAn jenI buddhi pravIN chhe evo A shuddhadraShTivALo puruSh, ‘samayasArathI anya kAI nathI’ em mAnIne, shIghra paramashrIrUpI sundarIno vallabh thAy chhe. 27.
38 ]
Page 39 of 380
PDF/HTML Page 68 of 409
single page version
kahAnajainashAstramALA ]
चतुर्गतिस्वरूपनिरूपणाख्यानमेतत् ।
मनोरपत्यानि मनुष्याः । ते द्विविधाः, कर्मभूमिजा भोगभूमिजाश्चेति । तत्र कर्मभूमिजाश्च द्विविधाः, आर्या म्लेच्छाश्चेति । आर्याः पुण्यक्षेत्रवर्तिनः । म्लेच्छाः पापक्षेत्रवर्तिनः । भोगभूमिजाश्चार्यनामधेयधरा जघन्यमध्यमोत्तमक्षेत्रवर्तिनः एकद्वित्रि-
anvayArtha — [मानुषाः द्विविकल्पाः] manuShyonA be bhed chhe[कर्ममहीभोगभूमिसंजाताः] karmabhUmimAn janmelA ane bhogabhUmimAn janmelA; [पृथ्वीभेदेन] pRithvInA bhedathI [नारकाः] nArako [सप्तविधाः ज्ञातव्याः] sAt prakAranA jANavA; [तिर्यञ्चः] tiryanchonA [चतुर्दशभेदाः] chaud bhed [भणिताः] kahyA chhe; [सुरगणाः] devasamUhonA [चतुर्भेदाः] chAr bhed chhe. [एतेषां विस्तारः] Amano vistAr [लोकविभागेषु ज्ञातव्यः] lokavibhAgamAnthI jANI levo.
TIkA — A, chAr gatinA svarUpanirUpaNarUp kathan chhe.
*manunAn santAn te manuShyo chhe. teo be prakAranA chhe karmabhUmij ane bhogabhUmij. temAn karmabhUmij manuShyo paN be prakAranA chhe Arya ane mlechchha. puNyakShetramAn rahenArA te Arya chhe ane pApakShetramAn rahenArA te mlechchha chhe. bhogabhUmij manuShyo Arya nAmane dhAraN kare chhe, jaghanya, madhyam athavA uttam kShetramAn rahenArA chhe
* bhogabhUminA antamAn ane karmabhUminA AdimAn thatA kulakaro manuShyone AjIvikAnAn sAdhan shIkhavIne lAlit – pAlit kare chhe tethI teo manuShyonA pitA samAn chhe. kulakarane manu kahevAmAn Ave chhe.
Page 40 of 380
PDF/HTML Page 69 of 409
single page version
पल्योपमायुषः । रत्नशर्करावालुकापंकधूमतमोमहातमःप्रभाभिधानसप्तपृथ्वीनां भेदान्नारकजीवाः
सप्तधा भवन्ति । प्रथमनरकस्य नारका ह्येकसागरोपमायुषः । द्वितीयनरकस्य नारकाः
त्रिसागरोपमायुषः । तृतीयस्य सप्त । चतुर्थस्य दश । पंचमस्य सप्तदश । षष्ठस्य द्वाविंशतिः ।
सप्तमस्य त्रयस्त्रिंशत् । अथ विस्तरभयात् संक्षेपेणोच्यते । तिर्यञ्चः सूक्ष्मैकेन्द्रियपर्याप्तका-
पर्याप्तकबादरैकेन्द्रियपर्याप्तकापर्याप्तकद्वींद्रियपर्याप्तकापर्याप्तकत्रीन्द्रियपर्याप्तकापर्याप्तक- चतुरिन्द्रियपर्याप्तकापर्याप्तकासंज्ञिपंचेन्द्रियपर्याप्तकापर्याप्तकसंज्ञिपंचेन्द्रियपर्याप्तकापर्याप्तकभेदा- च्चतुर्दशभेदा भवन्ति । भावनव्यंतरज्योतिःकल्पवासिकभेदाद्देवाश्चतुर्णिकायाः । एतेषां चतुर्गति- जीवभेदानां भेदो लोकविभागाभिधानपरमागमे द्रष्टव्यः । इहात्मस्वरूपप्ररूपणान्तरायहेतुरिति
पूर्वसूरिभिः सूत्रकृद्भिरनुक्त इति ।
ane ek palyopam, be palyopam athavA traN palyopamanA AyuShavALA chhe.
ratnaprabhA, sharkarAprabhA, vAlukAprabhA, pankaprabhA, dhUmaprabhA, tamaprabhA ane mahAtamaprabhA nAmanI sAt pRithvInA bhedane lIdhe nArak jIvo sAt prakAre chhe. pahelI narakanA nArako ek sAgaropamanA AyuShavALA chhe, bIjI narakanA nArako traN sAgaropamanA AyuShavALA chhe, trIjI narakanA nArako sAt sAgaropamanA AyuShavALA chhe, chothI narakanA nArako das sAgaropam, pAnchamI narakanA sattar sAgaropam, chhaThThI narakanA bAvIsh sAgaropam ane sAtamI narakanA nArako tetrIsh sAgaropamanA AyuShavALA chhe.
have vistAranA bhayane lIdhe sankShepathI kahevAmAn Ave chhe —
tiryanchonA chaud bhed chhe (1-2) sUkShma ekendriy paryApta ane aparyApta, (3-4) bAdar ekendriy paryApta ane aparyApta, (5-6) dvIndriy paryApta ane aparyApta, (7-8) trIndriy paryApta ane aparyApta, (9-10) chaturindriy paryApta ane aparyApta, (11-12) asangnI panchendriy paryApta ane aparyApta, (13-14) sangnI panchendriy paryApta ane aparyApta.
devonA chAr nikAy (samUh) chhe (1) bhavanavAsI, (2) vyantar, (3) jyotiShka ane (4) kalpavAsI.
A chAr gatinA jIvonA bhedonA bhed lokavibhAg nAmanA paramAgamamAn joI levA. ahIn (A paramAgamamAn) AtmasvarUpanA nirUpaNamAn antarAyano hetu thAy tethI sUtrakartA pUrvAchAryamahArAje (te visheSh bhedo) kahyA nathI.
[have A be gAthAonI TIkA pUrNa karatAn TIkAkAr munirAj be shloko kahe chhe]
40 ]
Page 41 of 380
PDF/HTML Page 70 of 409
single page version
kahAnajainashAstramALA ]
ज्ज्योतिर्लोके फणपतिपुरे नारकाणां निवासे ।
भूयो भूयो भवतु भवतः पादपङ्केजभक्ति : ।।२८।।
त्वं क्लिश्नासि मुधात्र किं जडमते पुण्यार्जितास्ते ननु ।
भक्ति स्ते यदि विद्यते बहुविधा भोगाः स्युरेते त्वयि ।।२9।।
कत्ता भोत्ता आदा पोग्गलकम्मस्स होदि ववहारा ।
[shlokArtha — ] (he jinendra!) daivayoge hun svargamAn houn, A manuShyalokamAn houn, vidyAdharanA sthAnamAn houn, jyotiShka devonA lokamAn houn, nAgendranA nagaramAn houn, nArakonA nivAsamAn houn, jinapatinA bhavanamAn houn ke anya game te sthaLe houn, (parantu) mane karmano udbhav na ho, pharI pharIne ApanA pAdapankajanI bhakti ho. 28.
[shlokArtha — ] narAdhipationA anekavidh mahA vaibhavone sAmbhaLIne tathA dekhIne, he jaDamati, tun ahIn phogaT klesh kem pAme chhe! te vaibhavo kharekhar puNyathI prApta thAy chhe. te (puNyopArjananI) shakti jinanAthanA pAdapadmayugalanI pUjAmAn chhe; jo tane e jinapAdapadmanI bhakti hoy, to te bahuvidh bhogo tane (ApoAp) hashe. 29.
anvayArtha — [आत्मा] AtmA [पुद्गलकर्मणः] pudgalakarmano [कर्ता भोक्ता] kartA-
6
Page 42 of 380
PDF/HTML Page 71 of 409
single page version
कर्तृत्वभोक्तृत्वप्रकारकथनमिदम् ।
आसन्नगतानुपचरितासद्भूतव्यवहारनयाद् द्रव्यकर्मणां कर्ता तत्फलरूपाणां सुखदुःखानां भोक्ता च, आत्मा हि अशुद्धनिश्चयनयेन सकलमोहरागद्वेषादिभावकर्मणां कर्ता भोक्ता च, अनुपचरितासद्भूतव्यवहारेण नोकर्मणां कर्ता, उपचरितासद्भूतव्यवहारेण घटपटशकटादीनां कर्ता । इत्यशुद्धजीवस्वरूपमुक्त म् ।
परमगुरुपदाब्जद्वन्द्वसेवाप्रसादात् ।
स भवति परमश्रीकामिनीकान्तकान्तः ।।३०।।
bhoktA [व्यवहारात्] vyavahArathI [भवति] chhe [तु] ane [आत्मा] AtmA [कर्मजभावेन] karmajanit bhAvano [कर्ता भोक्ता] kartA-bhoktA [निश्चयतः] (ashuddha) nishchayathI chhe.
TIkA — A, kartRutva-bhoktRutvanA prakAranun kathan chhe.
AtmA nikaTavartI anupacharit asadbhUt vyavahAranayathI dravyakarmano kartA ane tenA phaLarUp sukhadukhano bhoktA chhe, ashuddha nishchayanayathI samasta moharAgadveShAdi bhAvakarmano kartA ane bhoktA chhe, anupacharit asadbhUt vyavahArathI (dehAdi) nokarmano kartA chhe, upacharit asadbhUt vyavahArathI ghaT-paT-shakaTAdino (ghaDo, vastra, gADun ityAdino) kartA chhe. Am ashuddha jIvanun svarUp kahyun.
[have 18mI gAthAnI TIkA pUrNa karatAn TIkAkAr munirAj chha shloko kahe chhe] [shlokArtha — ] sakaL moharAgadveShavALo je koI puruSh param gurunA charaN- kamaLayugalanI sevAnA prasAdathI nirvikalpa sahaj samayasArane jANe chhe, te puruSh paramashrIrUpI sundarIno priy kAnta thAy chhe. 30.
[shlokArtha — ] bhAvakarmanA nirodhathI dravyakarmano nirodh thAy chhe; dravyakarmanA nirodhathI
42 ]
Page 43 of 380
PDF/HTML Page 72 of 409
single page version
kahAnajainashAstramALA ]
कुर्वन् शुभाशुभमनेकविधं स कर्म ।
जानाति तस्य शरणं न समस्ति लोके ।।३२।।
निष्कर्मशर्मनिकरामृतवारिपूरे ।
स्वं भावमद्वयममुं समुपैति भव्यः ।।३३।।
सततमनुभवामः शुद्धमात्मानमेकम् ।
न खलु न खलु मुक्ति र्नान्यथास्त्यस्ति तस्मात् ।।३४।।
sansArano nirodh thAy chhe. 31.
[shlokArtha — ] je jIv samyaggnAnabhAvarahit vimugdha (mohI, bhrAnta) chhe, te jIv shubhAshubh anekavidh karmane karato thako mokShamArgane leshamAtra paN vAnchhavAnun jANato nathI; tene lokamAn (koI) sharaN nathI. 32.
[shlokArtha — ] je samasta karmajanit sukhasamUhane parihare chhe, te bhavya puruSh niShkarma sukhasamUharUpI amRutanA sarovaramAn magna thatA evA A atishayachaitanyamay, ekarUp, advitIy nij bhAvane pAme chhe. 33.
[shlokArtha — ] (amArA AtmasvabhAvamAn) vibhAv asat hovAthI tenI amane chintA nathI; ame to hRudayakamaLamAn sthit, sarva karmathI vimukta, shuddha AtmAne ekane satat anubhavIe chhIe, kAraN ke anya koI prakAre mukti nathI, nathI, nathI ja. 34.
Page 44 of 380
PDF/HTML Page 73 of 409
single page version
निजपरमगुणाः स्युः सिद्धिसिद्धाः समस्ताः ।
र्न च भवति भवो वा निर्णयोऽयं बुधानाम् ।।३५।।
इह हि नयद्वयस्य सफलत्वमुक्त म् ।
द्वौ हि नयौ भगवदर्हत्परमेश्वरेण प्रोक्तौ, द्रव्यार्थिकः पर्यायार्थिकश्चेति । द्रव्यमेवार्थः प्रयोजनमस्येति द्रव्यार्थिकः । पर्याय एवार्थः प्रयोजनमस्येति पर्यायार्थिकः । न खलु
[shlokArtha — ] sansArImAn sAnsArik guNo hoy chhe ane siddha jIvamAn sadA samasta siddhisiddha (mokShathI siddha arthAt paripUrNa thayelA) nij paramaguNo hoy chheA pramANe vyavahAranay chhe. nishchayathI to siddhi paN nathI ja ane sansAr paN nathI ja. A budh puruShono nirNay chhe. 35.
anvayArtha — [द्रव्यार्थिकेन] dravyArthik naye [जीवाः] jIvo [पूर्वभणितपर्यायात्] pUrvakathit paryAyathI [व्यतिरिक्ताः] *vyatirikta chhe; [पर्यायनयेन] paryAyanaye [जीवाः] jIvo [संयुक्ताः भवन्ति] te paryAyathI sanyukta chhe. [द्वाभ्याम्] A rIte jIvo banne nayothI sanyukta chhe.
TIkA — ahIn banne nayonun saphaLapaNun kahyun chhe.
bhagavAn arhat parameshvare be nayo kahyA chhe dravyArthik ane paryAyArthik. dravya ja jeno artha eTale ke prayojan chhe te dravyArthik chhe ane paryAy ja jeno artha eTale
44 ]
Page 45 of 380
PDF/HTML Page 74 of 409
single page version
kahAnajainashAstramALA ]
एकनयायत्तोपदेशो ग्राह्यः, किन्तु तदुभयनयायत्तोपदेशः । सत्ताग्राहकशुद्धद्रव्यार्थिकनयबलेन
पूर्वोक्त व्यञ्जनपर्यायेभ्यः सकाशान्मुक्तामुक्त समस्तजीवराशयः सर्वथा व्यतिरिक्ता एव । कुतः ?
‘‘सव्वे सुद्धा हु सुद्धणया’’ इति वचनात् । विभावव्यंजनपर्यायार्थिकनयबलेन ते सर्वे
जीवास्संयुक्ता भवन्ति । किंच सिद्धानामर्थपर्यायैः सह परिणतिः, न पुनर्व्यंजनपर्यायैः सह
परिणतिरिति । कुतः ? सदा निरंजनत्वात् । सिद्धानां सदा निरंजनत्वे सति तर्हि
द्रव्यार्थिकपर्यायार्थिकनयाभ्याम् द्वाभ्याम् संयुक्ताः सर्वे जीवा इति सूत्रार्थो व्यर्थः । निगमो
विकल्पः, तत्र भवो नैगमः । स च नैगमनयस्तावत् त्रिविधः, भूतनैगमः वर्तमाननैगमः
भाविनैगमश्चेति । अत्र भूतनैगमनयापेक्षया भगवतां सिद्धानामपि व्यंजनपर्यायत्वमशुद्धत्वं च
संभवति । पूर्वकाले ते भगवन्तः संसारिण इति व्यवहारात् । किं बहुना, सर्वे जीवा
ke prayojan chhe te paryAyArthik chhe. ek nayane avalambato upadesh grahavAyogya nathI paN te banne nayone avalambato upadesh grahavAyogya chhe. sattAgrAhak (dravyanI sattAne ja grahaN karanArA) shuddha dravyArthik nayanA baLe pUrvokta vyanjanaparyAyothI mukta tem ja amukta (siddha tem ja sansArI) samasta jIvarAshi sarvathA vyatirikta ja chhe. kem? ‘सव्वे सुद्धा हु सुद्धणया (shuddhanaye sarva jIv kharekhar shuddha chhe)’ evun (shAstranun) vachan hovAthI. vibhAvavyanjanaparyAyArthik nayanA baLe te sarva jIvo (pUrvokta vyanjanaparyAyothI) sanyukta chhe. visheSh eTalun kesiddha jIvone arthaparyAyo sahit pariNati chhe, parantu vyanjanaparyAyo sahit pariNati nathI. kem? siddha jIvo sadA niranjan hovAthI. (prashna) jo siddha jIvo sadA niranjan chhe to badhA jIvo dravyArthik tem ja paryAyArthik banne nayothI sanyukta chhe (arthAt badhA jIvone banne nayo lAgu paDe chhe) evo sUtrArtha (gAthAno artha) vyartha Thare chhe. (uttaravyartha nathI Tharato kAraN ke) nigam eTale vikalpa; temAn hoy te *naigam. te naigamanay traN prakArano chhe bhUt naigam, vartamAn naigam ane bhAvI naigam. ahIn bhUt naigamanayanI apekShAe bhagavant siddhone paN vyanjanaparyAyavALApaNun ane ashuddhapaNun sambhave chhe, kem ke pUrva kALe te bhagavanto sansArIo hatA evo vyavahAr chhe. bahu kathanathI shun? sarva jIvo be nayonA
*je bhUtakALanA paryAyane vartamAnavat sankalpit kare (athavA kahe), bhaviShyakALanA paryAyane vartamAnavat sankalpit kare (athavA kahe), athavA k kniShpannatAyukta ane k kaniShpannatA- yukta vartamAn paryAyane sarvaniShpannavat sankalpit kare (athavA kahe), te gnAnane (athavA vachanane) naigamanay kahe chhe.
Page 46 of 380
PDF/HTML Page 75 of 409
single page version
नयद्वयबलेन शुद्धाशुद्धा इत्यर्थः ।
तथा चोक्तं श्रीमदमृतचन्द्रसूरिभिः —
जिनवचसि रमन्ते ये स्वयं वान्तमोहाः ।
रनवमनयपक्षाक्षुण्णमीक्षन्त एव ।’’
तथा हि —
परमजिनपदाब्जद्वन्द्वमत्तद्विरेफाः ।
क्षितिषु परमतोक्ते : किं फलं सज्जनानाम् ।।३६।।
baLe shuddha tem ja ashuddha chhe evo artha chhe.
evI rIte (AchAryadev) shrImad amRutachandrasUrie (shrI samayasAranI AtmakhyAti nAmanI TIkAmAn chothA shlok dvArA) kahyun chhe ke
‘‘[shlokArtha — ] banne nayonA virodhane naShTa karanArA, syAtpadathI ankit jinavachanamAn je puruSho rame chhe, teo svayamev mohane vamI nAkhIne, anUtan (anAdi) ane kunayanA pakShathI nahi khanDit thatI evI uttam paramajyotinesamayasAraneshIghra dekhe chhe ja.’’
vaLI (A jIv adhikAranI chhellI gAthAnI TIkA pUrNa karatAn TIkAkAr munirAj shrI padmaprabhamaladhAridev shlok kahe chhe)
[shlokArtha — ] jeo be nayonA sambandhane nahi ullanghatA thakA paramajinanA pAdapankajayugalamAn matta thayelA bhramar samAn chhe evA je satpuruSho teo shIghra samayasArane avashya pAme chhe. pRithvI upar 52 matanA kathanathI sajjanone shun phaL chhe (arthAt jagatanA jainetar darshanonAn mithyA kathanothI sajjanone sho lAbh chhe)? 36.
46 ]
Page 47 of 380
PDF/HTML Page 76 of 409
single page version
kahAnajainashAstramALA ]
इति सुकविजनपयोजमित्रपंचेन्द्रियप्रसरवर्जितगात्रमात्रपरिग्रहश्रीपद्मप्रभमलधारिदेवविरचितायां नियमसारव्याख्यायां तात्पर्यवृत्तौ जीवाधिकारः प्रथमश्रुतस्कन्धः ।।
A rIte, sukavijanarUpI kamaLone mATe jeo sUrya samAn chhe ane pAnch indriyonA phelAv rahit dehamAtra jemane parigrah hato evA shrI padmaprabhamaladhAridev vaDe rachAyelI niyamasAranI tAtparyavRutti nAmanI TIkAmAn (arthAt shrImadbhagavatkundakundAchAryadevapraNIt shrI niyamasAr paramAgamanI nirgranth munirAj shrI padmaprabhamaladhAridevavirachit tAtparyavRutti nAmanI TIkAmAn) jIv adhikAr nAmano pahelo shrutaskandh samApta thayo.
Page 48 of 380
PDF/HTML Page 77 of 409
single page version
अथेदानीमजीवाधिकार उच्यते । अणुखंधवियप्पेण दु पोग्गलदव्वं हवेइ दुवियप्पं ।
पुद्गलद्रव्यविकल्पोपन्यासोऽयम् ।
पुद्गलद्रव्यं तावद् विकल्पद्वयसनाथम्, स्वभावपुद्गलो विभावपुद्गलश्चेति । तत्र स्वभावपुद्गलः परमाणुः, विभावपुद्गलः स्कन्धः । कार्यपरमाणुः कारणपरमाणुरिति
have ajIv adhikAr kahevAmAn Ave chhe.
anvayArtha[अणुस्कंधविकल्पेन तु] paramANu ane skandh evA be bhedathI [पुद्गल- द्रव्यं] pudgaladravya [द्विविकल्पम् भवति] be bhedavALun chhe; [स्कंधाः] skandho [खलु] kharekhar [षट्प्रकाराः] chha prakAranA chhe [परमाणुः च एव द्विविकल्पः] ane paramANunA be bhed chhe.
TIkAA, pudgaladravyanA bhedonun kathan chhe.
pratham to pudgaladravyanA be bhed chhe svabhAvapudgal ane vibhAvapudgal. temAn, paramANu te svabhAvapudgal chhe ane skandh te vibhAvapudgal chhe. svabhAvapudgal kAryaparamANu ane kAraNaparamANu em be prakAre chhe. skandhonA chha prakAr chhe (1) pRithvI, (2) jaL, (3)
48
Page 49 of 380
PDF/HTML Page 78 of 409
single page version
स्वभावपुद्गलो द्विधा भवति । स्कंधाः षट्प्रकाराः स्युः, पृथ्वीजलच्छायाचतुरक्षविषयकर्म- प्रायोग्याप्रायोग्यभेदाः । तेषां भेदो वक्ष्यमाणसूत्रेषूच्यते विस्तरेणेति ।
अइथूलथूल थूलं थूलसुहुमं च सुहुमथूलं च ।
सुहुमं अइसुहुमं इदि धरादियं होदि छब्भेयं ।।२१।।
भूपव्वदमादीया भणिदा अइथूलथूलमिदि खंधा ।
थूला इदि विण्णेया सप्पीजलतेल्लमादीया ।।२२।।
छायातवमादीया थूलेदरखंधमिदि वियाणाहि ।
सुहुमथूलेदि भणिया खंधा चउरक्खविसया य ।।२३।। chhAyA, (4) (chakShu sivAyanI) chAr indriyonA viShayabhUt skandho, (5) karmayogya skandho ane (6) karmane ayogya skandhoAvA chha bhed chhe. skandhonA bhed have kahevAmAn AvatAn sUtromAn (havenI chAr gAthAomAn) vistArathI kahevAshe.
[have 20mI gAthAnI TIkA pUrNa karatAn TIkAkAr munirAj shrI padmaprabhamaladhAridev shlok kahe chhe ]
[shlokArtha] (pudgalapadArtha) galan dvArA (arthAt bhinna paDavAthI) ‘paramANu’ kahevAy chhe ane pUraN dvArA (arthAt sanyukta thavAthI) ‘skandh’ nAmane pAme chhe. A padArtha vinA lokayAtrA hoI shake nahi. 37. atithUlathUl, thUl, thUlasUkSham, sUkShmathUl, vaLI sUkShma ne atisUkShmaem dharAdi pudgalaskandhanA chha vikalpa chhe. 21. bhUparvatAdik skandhane atithUlathUl jine kahyA, ghI-tel-jaL ityAdine vaLI thUl skandho jANavA; 22. Atap ane chhAyAdine thUlasUkShma skandho jANaje,
chaturindriyanA je viShay tene sUkShmathUl kahyA jine; 23.
7
Page 50 of 380
PDF/HTML Page 79 of 409
single page version
anvayArtha[अतिस्थूलस्थूलाः] atisthUlasthUl, [स्थूलाः] sthUl, [स्थूलसूक्ष्माः च] sthUlasUkShma, [सूक्ष्मस्थूलाः च] sUkShmasthUl, [सूक्ष्माः] sUkShma ane [अतिसूक्ष्माः] atisUkShma [इति] em [धरादयः षड्भेदाः भवन्ति] pRithvI vagere skandhonA chha bhed chhe.
[भूपर्वताद्याः] bhUmi, parvat vagere [अतिस्थूलस्थूलाः इति स्कंधाः] atisthUlasthUl skandho [भणिताः] kahevAmAn AvyA chhe; [सर्पिर्जलतैलाद्याः] ghI, jaL, tel vagere [स्थूलाः इति विज्ञेयाः] sthUl skandho jANavA.
[छायातपाद्याः] chhAyA, Atap (taDako) vagere [स्थूलेतरस्कन्धाः इति] sthUlasUkShma skandho [विजानीहि] jAN [च] ane [चतुरक्षविषयाः स्कन्धाः] chAr indriyonA viShayabhUt skandhone [सूक्ष्मस्थूलाः इति] sUkShmasthUl [भणिताः] kahevAmAn AvyA chhe.
[पुनः] vaLI [कर्मवर्गणस्य प्रायोग्याः] karmavargaNAne yogya [स्कन्धाः] skandho [सूक्ष्माः भवन्ति] sUkShma chhe; [तद्विपरीताः] temanAthI viparIt (arthAt karmavargaNAne ayogya) [स्कन्धाः] skandho [अतिसूक्ष्माः इति] atisUkShma [प्ररूपयन्ति] kahevAmAn Ave chhe.
50 ]
Page 51 of 380
PDF/HTML Page 80 of 409
single page version
kahAnajainashAstramALA ]
विभावपुद्गलस्वरूपाख्यानमेतत् ।
अतिस्थूलस्थूला हि ते खलु पुद्गलाः सुमेरुकुम्भिनीप्रभृतयः । घृततैलतक्रक्षीर- जलप्रभृतिसमस्तद्रव्याणि हि स्थूलपुद्गलाश्च । छायातपतमःप्रभृतयः स्थूलसूक्ष्मपुद्गलाः । स्पर्शनरसनघ्राणश्रोत्रेन्द्रियाणां विषयाः सूक्ष्मस्थूलपुद्गलाः शब्दस्पर्शरसगन्धाः । शुभाशुभ- परिणामद्वारेणागच्छतां शुभाशुभकर्मणां योग्याः सूक्ष्मपुद्गलाः । एतेषां विपरीताः सूक्ष्म- सूक्ष्मपुद्गलाः कर्मणामप्रायोग्या इत्यर्थः । अयं विभावपुद्गलक्रमः ।
तथा चोक्तं पंचास्तिकायसमये —
TIkAA, vibhAvapudgalanA svarUpanun kathan chhe.
sumeru, pRithvI vagere (ghan padArtho) kharekhar atisthUlasthUl pudgalo chhe. ghI, tel, chhAsh, dUdh, jaL vagere samasta (pravAhI) padArtho sthUl pudgalo chhe. chhAyA, Atap, andhakAr vagere sthUlasUkShma pudgalo chhe. sparshanendriy, rasanendriy, ghrANendriy ane shrotrendriyanA viShayo sparsha, ras, gandh ane shabdasUkShmasthUl pudgalo chhe. shubhAshubh pariNAm dvArA AvatAn evAn shubhAshubh karmone yogya (skandho) te sUkShma pudgalo chhe. AmanAthI viparIt arthAt karmone ayogya (skandho) te sUkShmasUkShma pudgalo chhe.Am (A gAthAono) artha chhe. A vibhAvapudgalano kram chhe.
[bhAvArthaskandho chha prakAranA chhe (1) kAShThapAShANAdik je skandho chhedavAmAn AvatAn svayamev sandhAI shakatA nathI te skandho atisthUlasthUl chhe. (2) dUdh, jaL Adi je skandho chhedavAmAn AvatAn pharIne svayamev joDAI jAy chhe te skandho sthUl chhe. (3) taDako, chhAnyo, chAndanI, andhakAr ityAdi je skandho sthUl jaNAtA hovA chhatAn bhedI shakAtA nathI ke hastAdikathI grahI shakAtA nathI te skandho sthUlasUkShma chhe. (4) AnkhathI nahi dekhAtA evA je chAr indriyonA viShayabhUt skandho sUkShma hovA chhatAn sthUl jaNAy chhe (sparshanendriyathI sparshI shakAy chhe, jIbhathI AsvAdI shakAy chhe, nAkathI sUnghI shakAy chhe athavA kAnathI sAmbhaLI shakAy chhe) te skandho sUkShmasthUl chhe. (5) indriyagnAnane agochar evA je karmavargaNArUp skandho te skandho sUkShma chhe. (6) karmavargaNAthI nIchenA (karmavargaNAtIt) je atyantasUkShma dvi-aNukaparyant skandho te skandho sUkShmasUkShma chhe.]
evI ja rIte (shrImadbhagavatkundakundAchAryadevapraNIt) shrI panchAstikAyasamayamAn (*gAthA dvArA) kahyun chhe ke
*juo shrI paramashrutaprabhAvakamanDaL dvArA prakAshit panchAstikAy, dvitIy AvRutti, pAnun 130.