Page 52 of 380
PDF/HTML Page 81 of 409
single page version
वर्णादिमान् नटति पुद्गल एव नान्यः ।
चैतन्यधातुमयमूर्तिरयं च जीवः ।।’’
तथा हि —
‘‘[gAthArtha] pRithvI, jaL, chhAyA, chAr indriyonA viShayabhUt, karmane yogya ane karmAtItem pudgalo (skandho) chha prakAranAn chhe.’’
vaLI mArgaprakAshamAn (shlok dvArA) kahyun chhe ke
‘‘[shlokArtha] sthUlasthUl, pachhI sthUl, tyArapachhI sthUlasUkShma, pachhI sUkShmasthUl, pachhI sUkShma ane tyArapachhI sUkShmasUkShma (Am skandho chha prakAranA chhe).’’
evI rIte (AchAryadev) shrImad amRutachandrasUrie (shrI samayasAranI AtmakhyAti nAmanI TIkAmAn 44mA shlok dvArA) kahyun chhe ke
[shlokArtha] A anAdi kALanA moTA avivekanA nATakamAn athavA nAchamAn varNAdimAn pudgal ja nAche chhe, anya koI nahi; (abhed gnAnamAn pudgal ja anek prakAranun dekhAy chhe, jIv to anek prakArano chhe nahi;) ane A jIv to rAgAdik pudgalavikArothI vilakShaN, shuddha chaitanyadhAtumay mUrti chhe.’’
vaLI (A gAthAonI TIkA pUrNa karatAn TIkAkAr munirAj shrI padmaprabhamaladhAridev vividh prakAranAn pudgalomAn rati nahi karatAn chaitanyachamatkAramAtra AtmAmAn rati karavAnun shlok dvArA kahe chhe)
52 ]
Page 53 of 380
PDF/HTML Page 82 of 409
single page version
kahAnajainashAstramALA ]
भवसि हि परमश्रीकामिनीकामरूपः ।।३८।।
धाउचउक्कस्स पुणो जं हेऊ कारणं ति तं णेयो ।
खंधाणं अवसाणं णादव्वो कज्जपरमाणू ।।२५।।
कारणकार्यपरमाणुद्रव्यस्वरूपाख्यानमेतत् ।
पृथिव्यप्तेजोवायवो धातवश्चत्वारः; तेषां यो हेतुः स कारणपरमाणुः । स एव जघन्यपरमाणुः स्निग्धरूक्षगुणानामानन्त्याभावात् समविषमबंधयोरयोग्य इत्यर्थः ।
[shlokArtha] A rIte vividh bhedovALun pudgal jovAmAn AvatAn, he bhavyashArdUl! (bhavyottam!) tun temAn ratibhAv na kar. chaitanyachamatkAramAtramAn (arthAt chaitanyachamatkAramAtra AtmAmAn) tun atul rati kar ke jethI tun paramashrIrUpI kAminIno vallabh thaIsh. 38.
anvayArtha[पुनः] vaLI [यः] je [धातुचतुष्कस्य] (pRithvI, pANI, tej ne vAyu e) chAr dhAtuono [हेतुः] hetu chhe, [सः] te [कारणम् इति ज्ञेयः] kAraNaparamANu jANavo; [स्कन्धानाम्] skandhonA [अवसानः] avasAnane (chhUTA paDelA avibhAgI antim anshane) [कार्यपरमाणुः] kAryaparamANu [ज्ञातव्यः] jANavo.
TIkAA, kAraNaparamANudravya ane kAryaparamANudravyanA svarUpanun kathan chhe.
pRithvI, jaL, tej ne vAyu e chAr dhAtuo chhe; temano je hetu chhe te kAraNaparamANu chhe. te ja (paramANu), ek guN snigdhatA ke rUkShatA hotAn, sam ke viSham bandhane ayogya evo jaghanya paramANu chheem artha chhe. ek guN snigdhatA ke rUkShatAnI
Page 54 of 380
PDF/HTML Page 83 of 409
single page version
स्निग्धरूक्षगुणानामनन्तत्वस्योपरि द्वाभ्याम् चतुर्भिः समबन्धः त्रिभिः पञ्चभिर्विषमबन्धः । अयमुत्कृष्टपरमाणुः । गलतां पुद्गलद्रव्याणाम् अन्तोऽवसानस्तस्मिन् स्थितो यः स कार्यपरमाणुः । अणवश्चतुर्भेदाः कार्यकारणजघन्योत्कृष्टभेदैः । तस्य परमाणुद्रव्यस्य स्वरूपस्थितत्वात् विभावाभावात् परमस्वभाव इति ।
तथा चोक्तं प्रवचनसारे —
upar, be guNavALAno ane chAr guNavALAno *samabandh thAy chhe tathA traN guNavALAno ane pAnch guNavALAno *viShamabandh thAy chhe,A utkRuShTa paramANu chhe. gaLatAn arthAt chhUTAn paDatAn pudgaladravyonA antamAnavasAnamAn (antim dashAmAn) sthit te kAryaparamANu chhe (arthAt skandho khanDit thatAn thatAn je nAnAmAn nAno avibhAg bhAg rahe te kAryaparamANu chhe). (Am) aNuonA (paramANuonA) chAr bhed chhe kArya, kAraN, jaghanya ne utkRuShTa. te paramANudravya svarUpamAn sthit hovAthI tene vibhAvano abhAv chhe, mATe (tene) param svabhAv chhe.
e ja rIte (shrImadbhagavatkundakundAchAryadevapraNIt) shrI pravachanasAramAn (165 mI ane
‘‘[gAthArtha — ] paramANu-pariNAmo, snigdha ho ke rUkSha ho, bekI anshavALA ho ke ekI anshavALA ho, jo samAn karatAn be adhik anshavALA hoy to bandhAy chhe; jaghanya anshavALo bandhAto nathI.
snigdhapaNe be anshavALo paramANu chAr anshavALA snigdha (athavA rUkSha) paramANu sAthe bandh anubhave chhe; athavA rUkShapaNe traN anshavALo paramANu pAnch anshavALA sAthe joDAyo thako bandhAy chhe.’’
54 ]
166mI gAthA dvArA) kahyun chhe ke
*samabandh eTale bekI guNavALA paramANuono bandh ane viShamabandh eTale ekI guNavALA
paramANuono bandh. ahIn (TIkAmAn) samabandhanun ane viShamabandhanun ekek udAharaN Apyun chhe te
pramANe badhAy samabandho ane viShamabandho samajI levA.
Page 55 of 380
PDF/HTML Page 84 of 409
single page version
kahAnajainashAstramALA ]
तथा हि —
परमाणुविशेषोक्ति रियम् ।
यथा जीवानां नित्यानित्यनिगोदादिसिद्धक्षेत्रपर्यन्तस्थितानां सहजपरमपारिणामिक- भावविवक्षासमाश्रयेण सहजनिश्चयनयेन स्वस्वरूपादप्रच्यवनत्वमुक्त म्, तथा परमाणुद्रव्याणां
vaLI (25mI gAthAnI TIkA pUrNa karatAn TIkAkAr munirAj shlokadvArA pudgalanI upekShA karI shuddha AtmAnI bhAvanA kare chhe)
[shlokArtha] te chha prakAranA skandho ke chAr prakAranA aNuo sAthe mAre shun chhe? hun to akShay shuddha AtmAne pharI pharIne bhAvun chhun. 39.
anvayArtha[आत्मादि] pote ja jeno Adi chhe, [आत्ममध्यम्] pote ja jenun madhya chhe ane [आत्मान्तम्] pote ja jeno ant chhe (arthAt jenA AdimAn, madhyamAn ane antamAn paramANunun nij svarUp ja chhe), [न एव इन्द्रियैः ग्राह्यम्] je indriyothI grAhya (jaNAvAyogya) nathI ane [यद् अविभागि] je avibhAgI chhe, [तत्] te [परमाणुं द्रव्यं] paramANudravya [विजानीहि] jAN.
TIkAA, paramANunun visheSh kathan chhe.
jem sahaj param pAriNAmikabhAvanI vivakShAno Ashray karanArA sahaj nishchayanayanI apekShAe nitya ane anitya nigodathI mAnDIne siddhakShetra paryant rahelA jIvonun nij svarUpathI
Page 56 of 380
PDF/HTML Page 85 of 409
single page version
पंचमभावेन परमस्वभावत्वादात्मपरिणतेरात्मैवादिः, मध्यो हि आत्मपरिणतेरात्मैव, अंतोपि स्वस्यात्मैव परमाणुः । अतः न चेन्द्रियज्ञानगोचरत्वाद् अनिलानलादिभिरविनश्वरत्वादविभागी हे शिष्य स परमाणुरिति त्वं तं जानीहि ।
achyutapaNun kahevAmAn Avyun, tem panchamabhAvanI apekShAe paramANudravyano paramasvabhAv hovAthI paramANu pote ja potAnI pariNatino Adi chhe, pote ja potAnI pariNatinun madhya chhe ane pote ja potAno ant paN chhe (arthAt AdimAn paN pote ja, madhyamAn paN pote ja ane antamAn paN paramANu pote ja chhe, kyArey nij svarUpathI chyut nathI). je Avo hovAthI, indriyagnAnagochar nahi hovAthI ane pavan, agni ityAdi vaDe nAsh pAmato nahi hovAthI, avibhAgI chhe tene, he shiShya! tun paramANu jAN.
[have 26mI gAthAnI TIkA pUrNa karatAn TIkAkAr munirAj shlok kahe chhe] [shlokArtha] jaDAtmak pudgalanI sthiti potAmAn (pudgalamAn ja) jANIne (arthAt jaDasvarUp pudgalo pudgalanA nij svarUpamAn ja rahe chhe em jANIne), te siddhabhagavanto potAnA chaitanyAtmak svarUpamAn kem na rahe? (jarUr rahe.) 40.
anvayArtha[एकरसरूपगंधः] je ek rasavALun, ek varNavALun, ek gandhavALun ane [द्विस्पर्शः] be sparshavALun hoy, [सः] te [स्वभावगुणः] svabhAvaguNavALun [भवेत्] chhe; [विभावगुणः] vibhAvaguNavALAne [जिनसमये] 1jinasamayamAn [सर्वप्रकटत्वम्] sarvapragaT (sarva
56 ]
1. samay = siddhAnt; shAstra; shAsan; darshan; mat.
Page 57 of 380
PDF/HTML Page 86 of 409
single page version
kahAnajainashAstramALA ]
स्वभावपुद्गलस्वरूपाख्यानमेतत् ।
तिक्त कटुककषायाम्लमधुराभिधानेषु पंचसु रसेष्वेकरसः, श्वेतपीतहरितारुण- कृष्णवर्णेष्वेकवर्णः, सुगन्धदुर्गन्धयोरेकगंधः, कर्कशमृदुगुरुलघुशीतोष्णस्निग्धरूक्षाभिधाना- मष्टानामन्त्यचतुःस्पर्शाविरोधस्पर्शनद्वयम्; एते परमाणोः स्वभावगुणाः जिनानां मते । विभावगुणात्मको विभावपुद्गलः । अस्य द्वयणुकादिस्कंधरूपस्य विभावगुणाः सकल- करणग्रामग्राह्या इत्यर्थः ।
तथा चोक्तं पंचास्तिकायसमये —
उक्तं च मार्गप्रकाशे — indriyothI grAhya) [इति भणितः] kahel chhe.
TIkAA, svabhAvapudgalanA svarUpanun kathan chhe.
tIkho, kaDavo, kaShAyalo, khATo ane mITho e pAnch rasomAnno ek ras; dhoLo, pILo, lIlo, rAto ane kALo e (pAnch) varNomAnno ek varNa; sugandh ane durgandhamAnnI ek gandh; kaThor, komaL, bhAre, haLavo, shIt, uShNa, snigdha (chIkaNo) ane rUkSha (lUkho) e ATh sparshomAnthI chhellA chAr sparshomAnnA aviruddha be sparsha; A, jinonA matamAn paramANunA svabhAvaguNo chhe. vibhAvapudgal vibhAvaguNAtmak hoy chhe. A 1dvi-aNukAdiskandharUp vibhAvapudgalanA vibhAvaguNo sakaL indriyasamUh vaDe grAhya (jaNAvAyogya) chhe.Am (A gAthAno) artha chhe.
evI rIte (shrImadbhagavatkundakundAchAryadevapraNIt) shrI panchAstikAyasamayamAn (81mI gAthA dvArA) kahyun chhe ke
‘‘[gAthArtha] ek rasavALo, ek varNavALo, ek gandhavALo ane be sparshavALo te paramANu shabdanun kAraN chhe, ashabda chhe ane skandhanI andar hoy topaN dravya chhe (arthAt sadAy sarvathI bhinna, shuddha ek dravya chhe).’’
vaLI mArgaprakAshamAn (shlok dvArA) kahyun chhe ke
1. be paramANuothI mAnDIne anant paramANuono banelo skandh te vibhAvapudgal chhe.
8
Page 58 of 380
PDF/HTML Page 87 of 409
single page version
तथा हि —
न्निजगुणनिचयेऽस्मिन् नास्ति मे कार्यसिद्धिः ।
परमसुखपदार्थी भावयेद्भव्यलोकः ।।४१।।
‘‘[shlokArtha] paramANune ATh prakAranA sparshomAnthI chhellA chAr sparshomAnnA be sparsha, ek varNa, ek gandh ane ek ras samajavAn, anya nahi.’’
vaLI (27mI gAthAnI TIkA pUrNa karatAn TIkAkAr munirAj shlok dvArA bhavyajanone shuddha AtmAnI bhAvanAno upadesh kare chhe)
[shlokArtha] jo paramANu ekavarNAdirUp prakAshatA (jaNAtA) nijaguNasamUhamAn chhe, to temAn mArI (kAI) kAryasiddhi nathI, (arthAt paramANu to ek varNa, ek gandh vagere potAnA guNomAn ja chhe, to pachhI temAn mArun kAI kArya siddha thatun nathI);Am nij hRudayamAn mAnIne param sukhapadano arthI bhavyasamUh shuddha AtmAne ekane bhAve. 41.
anvayArtha[अन्यनिरपेक्षः] anyanirapekSha (anyanI apekShA vinAno) [यः परिणामः] je pariNAm [सः] te [स्वभावपर्यायः] svabhAvaparyAy chhe [पुनः] ane
58 ]
Page 59 of 380
PDF/HTML Page 88 of 409
single page version
kahAnajainashAstramALA ]
पुद्गलपर्यायस्वरूपाख्यानमेतत् ।
परमाणुपर्यायः पुद्गलस्य शुद्धपर्यायः परमपारिणामिकभावलक्षणः वस्तुगतषट्प्रकार- हानिवृद्धिरूपः अतिसूक्ष्मः अर्थपर्यायात्मकः सादिसनिधनोऽपि परद्रव्यनिरपेक्षत्वाच्छुद्धसद्भूत- व्यवहारनयात्मकः । अथवा हि एकस्मिन् समयेऽप्युत्पादव्ययध्रौव्यात्मकत्वात्सूक्ष्मऋजुसूत्र- नयात्मकः । स्कन्धपर्यायः स्वजातीयबन्धलक्षणलक्षितत्वादशुद्ध इति ।
सति न च परमाणोः स्कन्धपर्यायशब्दः ।
न च भवति यथेयं सोऽपि नित्यं तथैव ।।४२।।
पोग्गलदव्वं उच्चइ परमाणू णिच्छएण इदरेण ।
पोग्गलदव्वो त्ति पुणो ववदेसो होदि खंधस्स ।।२9।। [स्कंधस्वरूपेण परिणामः] skandharUpe pariNAm [सः] te [विभावपर्यायः] vibhAvaparyAy chhe.
TIkAA, pudgalaparyAyanA svarUpanun kathan chhe.
paramANuparyAy pudgalano shuddhaparyAy chheke je paramapAriNAmikabhAvasvarUp chhe, vastumAn thatI chha prakAranI hAnivRuddhirUp chhe, atisUkShma chhe, arthaparyAyAtmak chhe ane sAdi-sAnta hovA chhatAn paradravyathI nirapekSha hovAne lIdhe shuddhasadbhUtavyavahAranayAtmak chhe athavA ek samayamAn paN utpAdavyayadhrauvyAtmak hovAthI sUkShmaRUjusUtranayAtmak chhe.
skandhaparyAy svajAtIy bandharUp lakShaNathI lakShit hovAne lIdhe ashuddha chhe. [have TIkAkAr munirAj 28mI gAthAnI TIkA pUrNa karatAn shlok kahe chhe] [shlokArtha] (paramANu) parapariNatithI dUr shuddhaparyAyarUp hovAthI paramANune skandhaparyAyarUp shabda hoto nathI; jem bhagavAn jinanAthamAn kAmadevanI vArtA hotI nathI, tem paramANu paN sadA ashabda ja hoy chhe (arthAt paramANune paN kadI shabda hoto nathI). 42.
Page 60 of 380
PDF/HTML Page 89 of 409
single page version
पुद्गलद्रव्यव्याख्यानोपसंहारोऽयम् ।
स्वभावशुद्धपर्यायात्मकस्य परमाणोरेव पुद्गलद्रव्यव्यपदेशः शुद्धनिश्चयेन । इतरेण व्यवहारनयेन विभावपर्यायात्मनां स्कन्धपुद्गलानां पुद्गलत्वमुपचारतः सिद्धं भवति ।
त्यजतु परमशेषं चेतनाचेतनं च ।
परविरहितमन्तर्निर्विकल्पे समाधौ ।।४३।।
anvayArtha[निश्चयेन] nishchayathI [परमाणुः] paramANune [पुद्गलद्रव्यम्] ‘pudgaladravya’ [उच्यते] kahevAy chhe [पुनः] ane [इतरेण] vyavahArathI [स्कन्धस्य] skandhane [पुद्गलद्रव्यम् इति व्यपदेशः] ‘pudgaladravya’ evun nAm [भवति] hoy chhe.
TIkAA, pudgaladravyanA kathanano upasanhAr chhe.
shuddhanishchayanayathI svabhAvashuddhaparyAyAtmak paramANune ja ‘pudgaladravya’ evun nAm hoy chhe. anya evA vyavahAranayathI vibhAvaparyAyAtmak skandhapudgalone pudgalapaNun upachAr dvArA siddha thAy chhe.
[have 29mI gAthAnI TIkA pUrNa karatAn TIkAkAr munirAj traN shloko kahe chhe] [shlokArtha] e rIte jinapatinA mArga dvArA tattvArthasamUhane jANIne par evAn samasta chetan ane achetanane tyAgo; antarangamAn nirvikalpa samAdhine viShe paravirahit (parathI rahit) chitchamatkAramAtra paramatattvane bhajo. 43.
[shlokArtha] pudgal achetan chhe ane jIv chetan chhe evI je kalpanA te paN
60 ]
Page 61 of 380
PDF/HTML Page 90 of 409
single page version
kahAnajainashAstramALA ]
सचेतने वा परमात्मतत्त्वे ।
भवेदियं शुद्धदशा यतीनाम् ।।४५।।
धर्माधर्माकाशानां संक्षेपोक्ति रियम् ।
अयं धर्मास्तिकायः स्वयं गतिक्रियारहितः दीर्घिकोदकवत् । स्वभावगति-
क्रियापरिणतस्यायोगिनः पंचह्रस्वाक्षरोच्चारणमात्रस्थितस्य भगवतः सिद्धनामधेययोग्यस्य
prAthamikone (pratham bhUmikAvALAone) hoy chhe, niShpanna yogIone hotI nathI (arthAt jemane yog paripakav thayo chhe temane hotI nathI). 44.
[shlokArtha] (shuddha dashAvALA yatione) A achetan pudgalakAyamAn dveShabhAv hoto nathI ke sachetan paramAtmatattvamAn rAgabhAv hoto nathI;AvI shuddha dashA yationI hoy chhe. 45.
anvayArtha[धर्मः] dharma [जीवपुद्गलानां] jIv-pudgalone [गमननिमित्तः] gamananun nimitta chhe [च] ane [अधर्मः] adharma [स्थितेः] (temane) sthitinun nimitta chhe; [आकाशं] AkAsh [जीवादिसर्वद्रव्याणाम्] jIvAdi sarva dravyone [अवगाहनस्य] avagAhananun nimitta chhe.
TIkAA, dharma-adharmaAkAshanun sankShipta kathan chhe.
A dharmAstikAy, vAvanA pANInI mAphak, pote gatikriyArahit chhe. mAtra (a, i, u, RU, ऌृevA) pAnch hrasva akSharanA uchchAraN jeTalI jemanI sthiti chhe, jeo ‘siddha’
Page 62 of 380
PDF/HTML Page 91 of 409
single page version
षट्कापक्रमविमुक्त स्य मुक्ति वामलोचनालोचनगोचरस्य त्रिलोकशिखरिशेखरस्य अप- हस्तितसमस्तक्लेशावासपंचविधसंसारस्य पंचमगतिप्रान्तस्य स्वभावगतिक्रियाहेतुः धर्मः, अपि च षट्कापक्रमयुक्तानां संसारिणां विभावगतिक्रियाहेतुश्च । यथोदकं पाठीनानां गमनकारणं तथा तेषां जीवपुद्गलानां गमनकारणं स धर्मः । सोऽयममूर्तः अष्टस्पर्शनविनिर्मुक्त :
वर्णरसपंचकगंधद्वितयविनिर्मुक्त श्च अगुरुकलघुत्वादिगुणाधारः लोकमात्राकारः अखण्डैक- पदार्थः । सहभुवोः गुणाः, क्रमवर्तिनः पर्यायाश्चेति वचनादस्य गतिहेतोर्धर्मद्रव्यस्य शुद्धगुणाः शुद्धपर्याया भवन्ति । अधर्मद्रव्यस्य स्थितिहेतुर्विशेषगुणः । अस्यैव तस्य
धर्मास्तिकायस्य गुणपर्यायाः सर्वे भवन्ति । आकाशस्यावकाशदानलक्षणमेव विशेषगुणः ।
इतरे धर्माधर्मयोर्गुणाः स्वस्यापि सद्रशा इत्यर्थः । लोकाकाशधर्माधर्माणां समानप्रमाणत्वे
nAmane yogya chhe, jeo chha apakramathI vimukta chhe, jeo muktirUpI sulochanAnAn lochanano viShay chhe (arthAt jemane muktirUpI sundarI premathI nihALe chhe), jeo trilokarUpI kAL, bhav ane bhAvanA parAvartanarUp pAnch prakAranA sansArane) dUr karyo chhe ane jeo panchamagatinA sImADe chheevA ayogI bhagavAnane svabhAvagatikriyArUpe pariNamatAn jIv-pudgalone gamananun kAraN (nimitta) chhe. te dharma amUrta, ATh sparsha rahit, tem ja pAnch varNa, pAnch ras ane be gandh vinAno, agurulaghutvAdi guNonA AdhArabhUt, lokamAtra AkAravALo ( – lokapramAN AkAravALo), akhanD ek padArtha chhe. ‘‘sahabhAvI guNo chhe ane kramavartI paryAyo chhe’’ evun (shAstranun) vachan hovAthI gatinA hetubhUt A dharmadravyane shuddha guNo ane shuddha paryAyo hoy chhe.
adharmadravyano visheShaguN sthitihetutva chhe. A adharmadravyanA (bAkInA) guN-paryAyo jevA te dharmAstikAyanA (bAkInA) sarva guN-paryAyo hoy chhe.
AkAshano, avakAshadAnarUp lakShaN ja visheShaguN chhe. dharma ane adharmanA bAkInA guNo AkAshanA bAkInA guNo jevA paN chhe.
62 ]
1shikharInA shikhar chhe, jemaNe samasta kleshanA ghararUp panchavidh sansArane ( – dravya, kShetra,
*svabhAvagatikriyAno hetu dharma chhe. vaLI chha apakramathI yukta evA sansArIone te (dharma)
*vibhAvagatikriyAno hetu chhe. jem pANI mAchhalAnne gamananun kAraN chhe, tem te dharma te
1shikharI = shikharavant; parvat.
*svabhAvagatikriyA tathA vibhAvagatikriyAnA artha mATe 22mun pAnun juo.
Page 63 of 380
PDF/HTML Page 92 of 409
single page version
kahAnajainashAstramALA ]
सति न ह्यलोकाकाशस्य ह्रस्वत्वमिति ।
यदपरमखिलानां स्थानदानप्रवीणम् ।
प्रविशतु निजतत्त्वं सर्वदा भव्यलोकः ।।४६।।
(ahIn em khyAlamAn rAkhavun ke) lokAkAsh, dharma ane adharma sarakhA pramANavALAn hovAthI kAI alokAkAshane TUnkApaNunnAnApaNun nathI (alokAkAsh to anant chhe.)
[have 30mI gAthAnI TIkA pUrNa karatAn TIkAkAr munirAj shlok kahe chhe] [shlokArtha] ahIn em Ashay chhe keje (dravya) gamananun nimitta chhe, je (dravya) sthitinun kAraN chhe, vaLI bIjun je (dravya) sarvane sthAn devAmAn pravIN chhe, te badhAnne samyak dravyarUpe avalokIne (yathArthapaNe svatantra dravyo tarIke samajIne) bhavyasamUh sarvadA nij tattvamAn pravesho. 46.
anvayArtha[समयावलिभेदेन तु] samay ane AvalinA bhedathI [द्विविकल्पः] vyavahArakALanA be bhed chhe [अथवा] athavA [त्रिविकल्पः भवति] (bhUt, vartamAn ane bhaviShyanA bhedathI) traN bhed chhe. [अतीतः] atIt kAL [संख्यातावलिहतसंस्थानप्रमाणः तु] (atIt) sansthAnonA ane sankhyAt AvalinA guNAkAr jeTalo chhe.
Page 64 of 380
PDF/HTML Page 93 of 409
single page version
व्यवहारकालस्वरूपविविधविकल्पकथनमिदम् ।
एकस्मिन्नभःप्रदेशे यः परमाणुस्तिष्ठति तमन्यः परमाणुर्मन्दचलनाल्लंघयति स समयो व्यवहारकालः । ताद्रशैरसंख्यातसमयैः निमिषः, अथवा नयनपुटघटनायत्तो निमेषः । निमेषाष्टकैः काष्ठा । षोडशभिः काष्ठाभिः कला । द्वात्रिंशत्कलाभिर्घटिका । षष्टिनालिकमहोरात्रम् । त्रिंशदहोरात्रैर्मासः । द्वाभ्याम् मासाभ्याम् ऋतुः । ऋतु- भिस्त्रिभिरयनम् । अयनद्वयेन संवत्सरः । इत्यावल्यादिव्यवहारकालक्रमः । इत्थं समया- वलिभेदेन द्विधा भवति, अतीतानागतवर्तमानभेदात् त्रिधा वा । अतीतकालप्रपंचो- ऽयमुच्यते — अतीतसिद्धानां सिद्धपर्यायप्रादुर्भावसमयात् पुरागतो ह्यावल्यादिव्यवहारकालः स कालस्यैषां संसारावस्थायां यानि संस्थानानि गतानि तैः सद्रशत्वादनन्तः । अनागतकालोऽप्यनागतसिद्धानामनागतशरीराणि यानि तैः सद्रश इत्यामुक्ते : मुक्ते :
TIkAA, vyavahArakALanA svarUpanun ane tenA vividh bhedonun kathan chhe.
ek AkAshapradeshe je paramANu rahelo hoy tene bIjo paramANu mand gatithI oLange teTalo kAL te samayarUp vyavahArakAL chhe. evA asankhya samayono nimeSh thAy chhe, athavA Ankh vinchAy teTalo kAL te nimeSh chhe. ATh nimeShanI kAShThA thAy chhe. soL kAShThAnI kaLA, batrIsh kaLAnI ghaDI, sATh ghaDInun ahorAtra, trIsh ahorAtrano mAs, be mAsanI RUtu, traN RUtunun ayan ane be ayananun varSha thAy chhe. Am Avali Adi vyavahArakALano kram chhe. A pramANe vyavahArakAL samay ane AvalinA bhedathI be prakAre chhe athavA atIt, anAgat ane vartamAnanA bhedathI traN prakAre chhe.
A (nIche pramANe), atIt kALano vistAr kahevAmAn Ave chhe atIt siddhone siddhaparyAyanA 1prAdurbhAvasamayathI pahelAn vItelo je Avali Adi vyavahArakAL te, temane sansAr-avasthAmAn jeTalAn sansthAno vItI gayA temanA 2jeTalo hovAthI anant chhe. (anAgat siddhone mukti thatAn sudhIno) anAgat kAL paN anAgat siddhonAn je muktiparyant anAgat
64 ]
1. prAdurbhAv = pragaT thavun te; utpanna thavun te.
2. siddhabhagavAnane anant sharIro vItI gayA; te sharIro karatAn sankhyAtaguNI Avalio vItI gaI.
mATe atIt sharIro paN anant chhe ane atIt kAL paN anant chhe. atIt sharIro karatAn atIt
Avalio sankhyAtaguNI hovA chhatAn banne anant hovAthI bannene anantapaNAnI apekShAe sarakhAn
kahyAn chhe.
Page 65 of 380
PDF/HTML Page 94 of 409
single page version
kahAnajainashAstramALA ]
सकाशादित्यर्थः ।
तथा चोक्तं पंचास्तिकायसमये —
तथा हि —
दिवसरजनिभेदाज्जायते काल एषः ।
निजनिरुपमतत्त्वं शुद्धमेकं विहाय ।।४७।।
sharIro temanA jeTalo chhe.
Am (A gAthAno) artha chhe. evI rIte (shrImadbhagavatkundakundAchAryadevapraNIt) shrI panchAstikAyasamayamAn (25mI gAthA dvArA) kahyun chhe ke
‘‘[gAthArtha] samay, nimeSh, kAShThA, kaLA, ghaDI, dinarAt, mAs, RUtu, ayan ane varShae rIte parAshrit kAL (jemAn paranI apekShA Ave chhe evo vyavahArakAL) chhe.’’
vaLI (31mI gAthAnI TIkA pUrNa karatAn TIkAkAr munirAj shlok kahe chhe)
[shlokArtha] samay, nimeSh, kAShThA, kaLA, ghaDI, dinarAt vagere bhedothI A kAL (vyavahArakAL) utpanna thAy chhe; parantu shuddha ek nij nirupam tattvane chhoDIne, te kALathI mane kAI phaL nathI. 47.
9
Page 66 of 380
PDF/HTML Page 95 of 409
single page version
मुख्यकालस्वरूपाख्यानमेतत् ।
जीवराशेः पुद्गलराशेः सकाशादनन्तगुणाः । के ते ? समयाः । कालाणवः लोका- काशप्रदेशेषु पृथक् पृथक् तिष्ठन्ति, स कालः परमार्थ इति ।
तथा चोक्तं प्रवचनसारे —
अस्यापि समयशब्देन मुख्यकालाणुस्वरूपमुक्त म् ।
अन्यच्च —
anvayArtha[संप्रति] have, [जीवात्] jIvathI [पुद्गलतः च अपि] tem ja pudgalathI paN [अनंतगुणाः] anantaguNA [समयाः] samayo chhe; [च] ane [लोकाकाशे संति] je (kAlANuo) lokAkAshamAn chhe, [सः] te [परमार्थः कालः भवेत्] paramArtha kAL chhe.
TIkAA, mukhya kALanA svarUpanun kathan chhe.
jIvarAshithI ane pudgalarAshithI anantaguNA chhe. koN? samayo. kAlANuo lokAkAshanA pradeshomAn pRuthak pRuthak rahelA chhe, te kAL paramArtha chhe.
evI rIte (shrImadbhagavatkundakundAchAryadevapraNIt) shrI pravachanasAramAn (138mI gAthA dvArA) kahyun chhe ke
‘‘[gAthArtha] kAL to apradeshI chhe. pradeshamAtra pudgal-paramANu AkAshadravyanA pradeshane mand gatithI oLangato hoy tyAre te varte chhe arthAt nimittabhUtapaNe pariName chhe.’’
AmAn (A pravachanasAranI gAthAmAn) paN ‘samay’ shabdathI mukhyakAlANunun svarUp kahyun chhe.
vaLI anyatra (AchAryavar shrInemichandrasiddhAntidevavirachit bRuhaddravyasangrahamAn 22mI gAthA dvArA) kahyun chhe ke
66 ]
Page 67 of 380
PDF/HTML Page 96 of 409
single page version
kahAnajainashAstramALA ]
उक्तं च मार्गप्रकाशे —
तथा हि —
‘‘[gAthArtha] lokAkAshanA ek ek pradeshe je ek ek kAlANu ratnonA rAshinI mAphak kharekhar sthit chhe, te kAlANuo asankhya dravyo chhe.’’
vaLI mArgaprakAshamAn paN (shlok dvArA) kahyun chhe ke
‘‘[shlokArtha] kALanA abhAvamAn, padArthonun pariNaman na hoy; ane pariNaman na hoy to, dravya paN na hoy tathA paryAy paN na hoy; e rIte sarvanA abhAvano (shUnyano) prasang Ave.’’
vaLI (32mI gAthAnI TIkA pUrNa karatAn TIkAkAr munirAj be shlok kahe chhe)
[shlokArtha] kumbhAranA chakranI mAphak (arthAt jem ghaDo thavAmAn kumbhArano chAkaDo nimitta chhe tem), A paramArthakAL (pAnch astikAyonI) vartanAnun nimitta chhe. enA vinA, pAnch astikAyone vartanA (pariNaman) hoI shake nahi. 48.
[shlokArtha] siddhAntapaddhatithI (shAstraparamparAthI) siddha evAn jIvarAshi, pudgal-
Page 68 of 380
PDF/HTML Page 97 of 409
single page version
कालादिशुद्धामूर्ताचेतनद्रव्याणां स्वभावगुणपर्यायाख्यानमेतत् ।
इह हि मुख्यकालद्रव्यं जीवपुद्गलधर्माधर्माकाशानां पर्यायपरिणतिहेतुत्वात् परि-
वर्तनलिङ्गमित्युक्त म् । अथ धर्माधर्माकाशकालानां स्वजातीयविजातीयबंधसम्बन्धाभावात्
विभावगुणपर्यायाः न भवंति, अपि तु स्वभावगुणपर्याया भवंतीत्यर्थः । ते गुणपर्यायाः पूर्वं
प्रतिपादिताः, अत एवात्र संक्षेपतः सूचिता इति ।
rAshi, dharma, adharma, AkAsh ne kAL badhay pratItigochar chhe (arthAt chha ye dravyonI pratIti thaI shake chhe). 49.
anvayArtha[जीवादिद्रव्याणाम्] jIvAdi dravyone [परिवर्तनकारणम्] parivartananun kAraN (vartanAnun nimitta) [कालः भवेत्] kAL chhe. [धर्मादिचतुर्णां] dharmAdi chAr dravyone [स्वभावगुणपर्यायाः] svabhAvaguNaparyAyo [भवंति] hoy chhe.
TIkAA, kALAdi shuddha amUrta achetan dravyonA svabhAvaguNaparyAyonun kathan chhe.
mukhyakALadravya, jIv, pudgal, dharma, adharma ane AkAshanI (pAnch astikAyonI) paryAyapariNatino hetu hovAthI tenun ling parivartan chhe (arthAt kALadravyanun lakShaN vartanAhetutva chhe) em ahIn kahyun chhe.
have (bIjI vAt e ke), dharma, adharma, AkAsh ane kALane svajAtIy ke vijAtIy bandhano sambandh nahi hovAthI temane vibhAvaguNaparyAyo hotA nathI, parantu svabhAvaguNaparyAyo hoy chheem artha chhe. te svabhAvaguNaparyAyonun pUrve pratipAdan karavAmAn Avyun chhe tethI ja ahIn sankShepathI sUchan karavAmAn Avyun chhe.
68 ]
Page 69 of 380
PDF/HTML Page 98 of 409
single page version
kahAnajainashAstramALA ]
विवरणमतिरम्यं भव्यकर्णामृतं यत् ।
भवतु भवविमुक्त्यै सर्वदा भव्यजन्तोः ।।५०।।
अत्र कालद्रव्यमन्तरेण पूर्वोक्त द्रव्याण्येव पंचास्तिकाया भवंतीत्युक्त म् ।
इह हि द्वितीयादिप्रदेशरहितः कालः, ‘समओ अप्पदेसो’ इति वचनात् ।
[have 33mI gAthAnI TIkA pUrNa karatAn TIkAkAr munirAj shlok kahe chhe] [shlokArtha] e rIte bhavyonAn karNone amRut evun je chha dravyonun ati ramya dedIpyamAn (-spaShTa) vivaraN vistArathI karavAmAn Avyun, te jinamunionA chittane pramod denArun ShaTdravyavivaraN bhavya jIvane sarvadA bhavavimuktinun kAraN ho. 50.
anvayArtha[कालं मुक्त्वा] kAL chhoDIne [एतानि षड्द्रव्याणि च] A chha dravyone (arthAt bAkInAn pAnch dravyone) [जिनसमये] jinasamayamAn (jinadarshanamAn) [अस्तिकायाः इति] ‘astikAy’ [निर्दिष्टाः] kahevAmAn AvyAn chhe. [बहुप्रदेशत्वम्] bahupradeshIpaNun [खलु कायाः] te kAyatva chhe.
TIkAA gAthAmAn kALadravya sivAy pUrvokta dravyo ja panchAstikAy chhe em kahyun chhe.
ahIn (A vishvamAn) kAL dvitIyAdi pradesh rahit (arthAt ek karatAn vadhAre pradesho vinAno) chhe, kAraN ke ‘समओ अप्पदेसो (kAL apradeshI chhe)’ evun (shAstranun) vachan
Page 70 of 380
PDF/HTML Page 99 of 409
single page version
अस्य हि द्रव्यत्वमेव, इतरेषां पंचानां कायत्वमस्त्येव । बहुप्रदेशप्रचयत्वात् कायः । काया इव कायाः । पंचास्तिकायाः । अस्तित्वं नाम सत्ता । सा किंविशिष्टा ? सप्रतिपक्षा, अवान्तरसत्ता महासत्तेति । तत्र समस्तवस्तुविस्तरव्यापिनी महासत्ता, प्रतिनियतवस्तुव्यापिनी ह्यवान्तरसत्ता । समस्तव्यापकरूपव्यापिनी महासत्ता, प्रतिनियतैक- रूपव्यापिनी ह्यवान्तरसत्ता । अनन्तपर्यायव्यापिनी महासत्ता, प्रतिनियतैकपर्यायव्यापिनी ह्यवान्तरसत्ता । अस्तीत्यस्य भावः अस्तित्वम् । अनेन अस्तित्वेन कायत्वेन सनाथाः पंचास्तिकायाः । कालद्रव्यस्यास्तित्वमेव, न कायत्वं, काया इव बहुप्रदेशाभावादिति ।
chhe. Ane dravyapaNun ja chhe, bAkInAn pAnchane kAyapaNun (paN) chhe ja.
bahu pradeshonA samUhavALun hoy te ‘kAy’ chhe. ‘kAy’ kAy jevAn (sharIr jevAn arthAt bahupradeshovALAn) hoy chhe. astikAyo pAnch chhe.
astitva eTale sattA. te kevI chhe? mahAsattA ane avAntarasattAem 1sapratipakSha chhe. tyAn, samasta vastuvistAramAn vyApanArI te mahAsattA chhe, 2pratiniyat vastumAn vyApanArI te avAntarasattA chhe; samasta vyApak rUpamAn vyApanArI te mahAsattA chhe, pratiniyat ek rUpamAn vyApanArI te avAntarasattA chhe; anant paryAyomAn vyApanArI te mahAsattA chhe, pratiniyat ek paryAyamAn vyApanArI te avAntarasattA chhe. padArthano ‘3अस्ति’ evo bhAv te astitva chhe.
A astitvathI ane kAyatvathI sahit pAnch astikAyo chhe. kALadravyane astitva ja chhe, kAyatva nathI, kAraN ke kAyanI mAphak tene bahu pradeshono abhAv chhe.
[have 34 mI gAthAnI TIkA pUrNa karatAn TIkAkAr munirAj shlok kahe chhe] [shlokArtha] e rIte jinamArgarUpI ratnAkaramAnthI pUrvAchAryoe prItipUrvak
70 ]
1. sapratipakSha = pratipakSha sahit; virodhI sahit. (mahAsattA ane avAntarasattA paraspar virodhI chhe.)
2. pratiniyat = niyat; nishchit; amuk ja.
3.
अस्ति= chhe (astitva = hovApaNun)
Page 71 of 380
PDF/HTML Page 100 of 409
single page version
kahAnajainashAstramALA ]
षण्णां द्रव्याणां प्रदेशलक्षणसंभवप्रकारकथनमिदम् । ShaTdravyarUpI ratnonI mALA bhavyonA kanThanA AbharaNane arthe bahAr kADhI chhe. 51.
anvayArtha[मूर्तस्य] mUrta dravyane [संख्यातासंख्यातानंतप्रदेशाः] sankhyAt, asankhyAt ane anant pradesho [भवन्ति] hoy chhe; [धर्माधर्मयोः] dharma, adharma [पुनः जीवस्य] tem ja jIvane [खलु] kharekhar [असंख्यातप्रदेशाः] asankhyAt pradesho chhe.
[लोकाकाशे] lokAkAshane viShe [तद्वत्] dharma, adharma tem ja jIvanI mAphak (asankhyAt pradesho) chhe; [इतरस्य] bAkInun je alokAkAsh tene [अनंताः देशाः] anant pradesho [भवन्ति] chhe. [कालस्य] kALane [कायत्वं न] kAyapaNun nathI, [यस्मात्] kAraN ke [एकप्रदेशः] te ekapradeshI [भवेत्] chhe.
TIkAAmAn chha dravyonA pradeshanun lakShaN ane tenA sambhavano prakAr kahel chhe. (arthAt A gAthAmAn pradeshanun lakShaN tem ja chha dravyone keTalA keTalA pradesh hoy chhe te kahyun chhe).