Page 32 of 380
PDF/HTML Page 61 of 409
single page version
सहजपरमपारिणामिकभावस्वभावस्य कारणसमयसारस्वरूपस्य निरावरणस्वभावस्य स्वस्वभाव- सत्तामात्रस्य परमचैतन्यसामान्यस्वरूपस्य अकृत्रिमपरमस्वस्वरूपाविचलस्थितिसनाथशुद्ध- चारित्रस्य नित्यशुद्धनिरंजनबोधस्य निखिलदुरघवीरवैरिसेनावैजयन्तीविध्वंसकारणस्य तस्य खलु स्वरूपश्रद्धानमात्रमेव
अन्या कार्यद्रष्टिः दर्शनज्ञानावरणीयप्रमुखघातिकर्मक्षयेण जातैव । अस्य खलु क्षायिकजीवस्य सकलविमलकेवलावबोधबुद्धभुवनत्रयस्य स्वात्मोत्थपरमवीतरागसुखसुधा- समुद्रस्य यथाख्याताभिधानकार्यशुद्धचारित्रस्य साद्यनिधनामूर्तातींद्रियस्वभावशुद्धसद्भूतव्यवहार- नयात्मकस्य त्रैलोक्यभव्यजनताप्रत्यक्षवंदनायोग्यस्य तीर्थकरपरमदेवस्य केवलज्ञानवदियमपि युगपल्लोकालोकव्यापिनी
parabhāvone agochar evo sahaj-paramapāriṇāmikabhāvarūp jeno svabhāv chhe, je kāraṇasamayasārasvarūp chhe, nirāvaraṇ jeno svabhāv chhe, je nij svabhāvasattāmātra chhe, je paramachaitanyasāmānyasvarūp chhe, je akr̥utrim param sva-svarūpamān avichaḷasthitimay shuddhachāritrasvarūp chhe, je nitya-shuddha-nirañjanagnānasvarūp chhe ane je samasta duṣhṭa pāporūp vīr dushmanonī senānī dhajānā nāshanun kāraṇ chhe evā ātmānā kharekhar chhe).
bījī kāryadraṣhṭi darshanāvaraṇīy – gnānāvaraṇīyādi ghātikarmonā kṣhayathī utpanna thāy chhe. ā kṣhāyik jīvane — jeṇe sakaḷavimaḷ (sarvathā nirmaḷ) kevaḷagnān vaḍe traṇ bhuvanane jāṇyā chhe, nij ātmāthī utpanna thatā param vītarāg sukhāmr̥utano je samudra chhe, je yathākhyāt nāmanā kāryashuddhachāritrasvarūp chhe, je sādi-anant amūrta atīndriyasvabhāvavāḷā chhe, evā tīrthaṅkaraparamadevane — kevaḷagnānanī māphak ā (kāryadraṣhṭi) paṇ yugapad lokālokamān vyāpanārī chhe.
32 ]
1svarūpashraddhānamātra ja chhe (arthāt kāraṇadraṣhṭi to kharekhar shuddhātmānī svarūpashraddhāmātra ja
2shuddhasadbhūtavyavahāranayātmak chhe, ane je trilokanā bhavya janone pratyakṣha vandanāyogya
1. svarūpashraddhān = svarūp-apekṣhāe shraddhān. [jem kāraṇasvabhāvagnān arthāt sahajagnān svarūpapratyakṣha chhe, tem kāraṇasvabhāvadraṣhṭi arthāt sahajadarshan svarūpashraddhānamātra ja chhe.]
2. tīrthaṅkaraparamadev shuddhasadbhūtavyavahāranayasvarūp chhe, ke je shuddhasadbhūtavyavahāranay sādi-anant, amūrtik ane atīndriyasvabhāvavāḷo chhe.
Page 33 of 380
PDF/HTML Page 62 of 409
single page version
kahānajainashāstramāḷā ]
इति कार्यकारणरूपेण स्वभावदर्शनोपयोगः प्रोक्त : । विभावदर्शनोपयोगोऽप्युत्तर- सूत्रस्थितत्वात् तत्रैव द्रश्यत इति ।
रेतेन मार्गेण विना न मोक्षः ।।२३।।
अशुद्धद्रष्टिशुद्धाशुद्धपर्यायसूचनेयम् ।
ā rīte kāryarūpe ane kāraṇarūpe svabhāvadarshanopayog kahyo. vibhāvadarshanopayog have pachhīnā sūtramān (14mī gāthāmān) hovāthī tyān ja darshāvavāmān āvashe.
[have 13mī gāthānī ṭīkā pūrṇa karatān ṭīkākār munirāj shrī padmaprabhamaladhāridev shlok kahe chheḥ]
[shlokārthaḥ — ] drashi-gnapti-vr̥uttisvarūp (darshanagnānachāritrarūpe pariṇamatun) evun je ek ja chaitanyasāmānyarūp nij ātmatattva, te mokṣhechchhuone (mokṣhano) prasiddha mārga chhe; ā mārga vinā mokṣha nathī. 23.
anvayārthaḥ — [चक्षुरचक्षुरवधयः] chakṣhu, achakṣhu ane avadhi [तिस्रः अपि] e traṇe [विभावद्रष्टयः] vibhāvadarshan [इति भणिताः] kahevāmān āvyān chhe. [पर्यायः द्विविकल्पः] paryāy dvividh chheḥ [स्वपरापेक्षः] svaparāpekṣha (sva ne paranī apekṣhā yukta) [च] ane [निरपेक्षः] nirapekṣha.
ṭīkāḥ — ā, ashuddha darshananī tathā shuddha ne ashuddha paryāyanī sūchanā chhe.
5
Page 34 of 380
PDF/HTML Page 63 of 409
single page version
मतिज्ञानावरणीयकर्मक्षयोपशमेन यथा मूर्तं वस्तु जानाति तथा चक्षुर्दर्शनावरणीय- कर्मक्षयोपशमेन मूर्तं वस्तु पश्यति च । यथा श्रुतज्ञानावरणीयकर्मक्षयोपशमेन श्रुतद्वारेण द्रव्यश्रुतनिगदितमूर्तामूर्तसमस्तं वस्तुजातं परोक्षवृत्त्या जानाति तथैवाचक्षुर्दर्शनावरणीय- कर्मक्षयोपशमेन स्पर्शनरसनघ्राणश्रोत्रद्वारेण तत्तद्योग्यविषयान् पश्यति च । यथा अवधिज्ञानावरणीयकर्मक्षयोपशमेन शुद्धपुद्गलपर्यंतं मूर्तद्रव्यं जानाति तथा अवधि- दर्शनावरणीयकर्मक्षयोपशमेन समस्तमूर्तपदार्थं पश्यति च ।
अत्रोपयोगव्याख्यानानन्तरं पर्यायस्वरूपमुच्यते । परि समन्तात् भेदमेति गच्छतीति पर्यायः । अत्र स्वभावपर्यायः षड्द्रव्यसाधारणः अर्थपर्यायः अवाङ्मनसगोचरः अतिसूक्ष्मः आगमप्रामाण्यादभ्युपगम्योऽपि च षड्ढानिवृद्धिविकल्पयुतः । अनंतभागवृद्धिः असंख्यात- भागवृद्धिः संख्यातभागवृद्धिः संख्यातगुणवृद्धिः असंख्यातगुणवृद्धिः अनंतगुणवृद्धिः, तथा
jem matignānāvaraṇīy karmanā kṣhayopashamathī (jīv) mūrta vastune jāṇe chhe, tem chakṣhudarshanāvaraṇīy karmanā kṣhayopashamathī (jīv) mūrta vastune *dekhe chhe. jem shrut- gnānāvaraṇīy karmanā kṣhayopashamathī (jīv) shrut dvārā dravyashrute kahelā mūrta-amūrta samasta vastusamūhane parokṣha rīte jāṇe chhe, tem achakṣhudarshanāvaraṇīy karmanā kṣhayopashamathī (jīv) sparshan, rasan, ghrāṇ ane shrotra dvārā tene tene yogya viṣhayone dekhe chhe. jem avadhignānāvaraṇīy karmanā kṣhayopashamathī (jīv) shuddhapudgalaparyant ( – paramāṇu sudhīnā) mūrtadravyane jāṇe chhe, tem avadhidarshanāvaraṇīy karmanā kṣhayopashamathī (jīv) samasta mūrta padārthane dekhe chhe.
(upar pramāṇe) upayoganun vyākhyān karyā pachhī ahīn paryāyanun svarūp kahevāmān āve chheḥ
परि समन्तात् भेदमेति गच्छतीति पर्यायः । arthāt je sarva taraphathī bhedane pāme te paryāy chhe.
temān, svabhāvaparyāy chha dravyane sādhāraṇ chhe, arthaparyāy chhe, vāṇī ane manane agochar chhe, ati sūkṣhma chhe, āgamapramāṇathī svīkāravāyogya tem ja chha hānivr̥uddhinā bhedo sahit chhe arthāt anantabhāg vr̥uddhi, asaṅkhyātabhāg vr̥uddhi, saṅkhyātabhāg vr̥uddhi, saṅkhyātaguṇ vr̥uddhi, asaṅkhyātaguṇ vr̥uddhi ane anantaguṇ vr̥uddhi sahit hoy chhe ane evī
34 ]
*dekhavun = sāmānyapaṇe avalokavun; sāmānya pratibhās thavo.
Page 35 of 380
PDF/HTML Page 64 of 409
single page version
kahānajainashāstramāḷā ]
हानिश्च नीयते । अशुद्धपर्यायो नरनारकादिव्यंजनपर्याय इति ।
सहजगुणमणीनामाकरं पूर्णबोधम् ।
हृदयसरसिजाते राजते कारणात्मा ।
भज भजसि निजोत्थं भव्यशार्दूल स त्वम् ।।२५।।
क्वचित्सहजपर्ययैः क्वचिदशुद्धपर्यायकैः ।
rīte (vr̥uddhinī jem) hāni paṇ utārāy chhe.
ashuddhaparyāy nar-nārakādi vyañjanaparyāy chhe. [have 14mī gāthānī ṭīkā pūrṇa karatān ṭīkākār munirāj traṇ shloko kahe chheḥ] [shlokārthaḥ — ] parabhāv hovā chhatān, sahajaguṇamaṇinī khāṇarūp ane pūrṇagnānavāḷā shuddha ātmāne ekane je tīkṣhṇabuddhivāḷo shuddhadraṣhṭi puruṣh bhaje chhe, te puruṣh paramashrīrūpī kāminīno (muktisundarīno) vallabh bane chhe. 24.
[shlokārthaḥ — ] e rīte par guṇaparyāyo hovā chhatān, uttam puruṣhonā hr̥udayakamaḷamān kāraṇ-ātmā virāje chhe. potāthī utpanna evā te paramabrahmarūp samayasārane — ke jene tun bhajī rahyo chhe tene — , he bhavyashārdūl (bhavyottam), tun shīghra bhaj; tun te chhe. 25.
[shlokārthaḥ — ] jīvatattva kavachit sadguṇo sahit *vilase chhe — dekhāy chhe,
Page 36 of 380
PDF/HTML Page 65 of 409
single page version
नमामि परिभावयामि सकलार्थसिद्धयै सदा ।।२६।।
स्वभावविभावपर्यायसंक्षेपोक्ति रियम् ।
तत्र स्वभावविभावपर्यायाणां मध्ये स्वभावपर्यायस्तावद् द्विप्रकारेणोच्यते । कारण-
शुद्धपर्यायः कार्यशुद्धपर्यायश्चेति । इह हि सहजशुद्धनिश्चयेन अनाद्यनिधनामूर्तातीन्द्रिय-
स्वभावशुद्धसहजज्ञानसहजदर्शनसहजचारित्रसहजपरमवीतरागसुखात्मकशुद्धान्तस्तत्त्वस्वरूपस्व-
kvachit ashuddharūp guṇo sahit vilase chhe, kavachit sahaj paryāyo sahit vilase chhe ane kvachit ashuddha paryāyo sahit vilase chhe. ā badhāthī sahit hovā chhatān paṇ je e badhāthī rahit chhe evā ā jīvatattvane hun sakaḷ arthanī siddhine māṭe sadā namun chhun, bhāvun chhun. 26.
anvayārthaḥ — [नरनारकतिर्यक्सुराः पर्यायाः] manuṣhya, nārak, tiryañch ne devarūp paryāyo [ते] te [विभावाः] vibhāvaparyāyo [इति भणिताः] kahevāmān āvyā chhe; [कर्मोपाधि- विवर्जितपर्यायाः] karmopādhi rahit paryāyo [ते] te [स्वभावाः] svabhāvaparyāyo [इति भणिताः] kahevāmān āvyā chhe.
ṭīkāḥ — ā, svabhāvaparyāyo ane vibhāvaparyāyonun saṅkṣhepakathan chhe.
tyān, svabhāvaparyāyo ane vibhāvaparyāyo madhye pratham svabhāvaparyāy be prakāre kahevāmān āve chheḥ kāraṇashuddhaparyāy ane kāryashuddhaparyāy.
ahīn sahaj shuddha nishchayathī, anādi-anant, amūrta, atīndriyasvabhāvavāḷān ane shuddha evān sahajagnān-sahajadarshan-sahajachāritra-sahajaparamavītarāgasukhātmak shuddha-antaḥtattvasvarūp
36 ]
Page 37 of 380
PDF/HTML Page 66 of 409
single page version
kahānajainashāstramāḷā ]
भावानन्तचतुष्टयस्वरूपेण सहांचितपंचमभावपरिणतिरेव कारणशुद्धपर्याय इत्यर्थः । साद्यनिधनामूर्तातीन्द्रियस्वभावशुद्धसद्भूतव्यवहारेण केवलज्ञानकेवलदर्शनकेवलसुखकेवल- शक्ति युक्त फलरूपानंतचतुष्टयेन सार्धं परमोत्कृष्टक्षायिकभावस्य शुद्धपरिणतिरेव कार्यशुद्ध- पर्यायश्च । अथवा पूर्वसूत्रोपात्तसूक्ष्मऋजुसूत्रनयाभिप्रायेण षड्द्रव्यसाधारणाः सूक्ष्मास्ते हि अर्थपर्यायाः शुद्धा इति बोद्धव्याः । उक्त : समासतः शुद्धपर्यायविकल्पः ।
इदानीं व्यंजनपर्याय उच्यते । व्यज्यते प्रकटीक्रियते अनेनेति व्यञ्जनपर्यायः । कुतः ? लोचनगोचरत्वात् पटादिवत् । अथवा सादिसनिधनमूर्तविजातीयविभावस्वभावत्वात्, द्रश्यमानविनाशस्वरूपत्वात् ।
व्यंजनपर्यायश्च---पर्यायिनमात्मानमन्तरेण पर्यायस्वभावात् शुभाशुभमिश्रपरिणामेनात्मा je svabhāv-anantachatuṣhṭayanun svarūp tenī sāthenī je pūjit pañchamabhāvapariṇati ( – tenī sāthe tanmayapaṇe rahelī je pūjya evī pāriṇāmikabhāvanī pariṇati) te ja kāraṇashuddhaparyāy chhe, evo artha chhe.
sādi-anant, amūrta, atīndriyasvabhāvavāḷā shuddhasadbhūtavyavahārathī, kevaḷagnān- kevaḷadarshan-kevaḷasukh-kevaḷashaktiyukta phaḷarūp anantachatuṣhṭayanī sāthenī ( – anantachatuṣhṭayanī sāthe tanmayapaṇe rahelī) je paramotkr̥uṣhṭa kṣhāyikabhāvanī shuddhapariṇati te ja *kāryashuddhaparyāy chhe. athavā, pūrva sūtramān kahelā sūkṣhma r̥̄ujusūtranayanā abhiprāyathī, chha dravyone sādhāraṇ ane sūkṣhma evā te arthaparyāyo shuddha jāṇavā (arthāt te arthaparyāyo ja shuddhaparyāyo chhe).
(e rīte) shuddhaparyāyanā bhed saṅkṣhepathī kahyā. have vyañjanaparyāy kahevāmān āve chheḥ jenāthī vyakta thāy — pragaṭ thāy te vyañjanaparyāy chhe. shā kāraṇe? paṭādinī (vastra vagerenī) māphak chakṣhugochar hovāthī (pragaṭ thāy chhe); athavā, sādi-sānt mūrta vijātīyavibhāvasvabhāvavāḷo hovāthī, dekhāīne nāsh pāmavānā svarūpavāḷo hovāthī (pragaṭ thāy chhe).
paryāyī ātmānā gnān vinā ātmā paryāyasvabhāvavāḷo hoy chhe; tethī
*sahajagnānādi svabhāv-anantachatuṣhṭayayukta kāraṇashuddhaparyāyamānthī kevaḷagnānādi anantachatuṣhṭayayukta
kāryashuddhaparyāy pragaṭe chhe. pūjanīy paramapāriṇāmikabhāvapariṇati te kāraṇashuddhaparyāy chhe ane shuddha
kṣhāyikabhāvapariṇati te kāryashuddhaparyāy chhe.
Page 38 of 380
PDF/HTML Page 67 of 409
single page version
व्यवहारेण नरो जातः, तस्य नराकारो नरपर्यायः; केवलेनाशुभकर्मणा व्यवहारेणात्मा नारको जातः, तस्य नारकाकारो नारकपर्यायः; किञ्चिच्छुभमिश्रमायापरिणामेन तिर्यक्कायजो व्यवहारेणात्मा, तस्याकारस्तिर्यक्पर्यायः; केवलेन शुभकर्मणा व्यवहारेणात्मा देवः, तस्याकारो देवपर्यायश्चेति ।
अस्य पर्यायस्य प्रपञ्चो ह्यागमान्तरे द्रष्टव्य इति ।
स भवति परमश्रीकामिनीकामरूपः ।।२७।।
shubhāshubharūp mishra pariṇāmathī ātmā vyavahāre manuṣhya thāy chhe, teno manuṣhyākār te manuṣhyaparyāy chhe; kevaḷ ashubh karmathī vyavahāre ātmā nārak thāy chhe, teno nārak- ākār te nārakaparyāy chhe; kiñchitshubhamishrit māyāpariṇāmathī ātmā vyavahāre tiryañchakāyamān janme chhe, teno ākār te tiryañchaparyāy chhe; ane kevaḷ shubh karmathī vyavahāre ātmā dev thāy chhe, teno ākār te devaparyāy chhe. — ā vyañjanaparyāy chhe. ā paryāyano vistār anya āgamamān joī levo.
[have 15mī gāthānī ṭīkā pūrṇa karatān ṭīkākār munirāj shlok kahe chheḥ] [shlokārthaḥ — ] bahu vibhāv hovā chhatān paṇ, sahaj param tattvanā abhyāsamān jenī buddhi pravīṇ chhe evo ā shuddhadraṣhṭivāḷo puruṣh, ‘samayasārathī anya kāī nathī’ em mānīne, shīghra paramashrīrūpī sundarīno vallabh thāy chhe. 27.
38 ]
Page 39 of 380
PDF/HTML Page 68 of 409
single page version
kahānajainashāstramāḷā ]
चतुर्गतिस्वरूपनिरूपणाख्यानमेतत् ।
मनोरपत्यानि मनुष्याः । ते द्विविधाः, कर्मभूमिजा भोगभूमिजाश्चेति । तत्र कर्मभूमिजाश्च द्विविधाः, आर्या म्लेच्छाश्चेति । आर्याः पुण्यक्षेत्रवर्तिनः । म्लेच्छाः पापक्षेत्रवर्तिनः । भोगभूमिजाश्चार्यनामधेयधरा जघन्यमध्यमोत्तमक्षेत्रवर्तिनः एकद्वित्रि-
anvayārthaḥ — [मानुषाः द्विविकल्पाः] manuṣhyonā be bhed chheḥ[कर्ममहीभोगभूमिसंजाताः] karmabhūmimān janmelā ane bhogabhūmimān janmelā; [पृथ्वीभेदेन] pr̥ithvīnā bhedathī [नारकाः] nārako [सप्तविधाः ज्ञातव्याः] sāt prakāranā jāṇavā; [तिर्यञ्चः] tiryañchonā [चतुर्दशभेदाः] chaud bhed [भणिताः] kahyā chhe; [सुरगणाः] devasamūhonā [चतुर्भेदाः] chār bhed chhe. [एतेषां विस्तारः] āmano vistār [लोकविभागेषु ज्ञातव्यः] lokavibhāgamānthī jāṇī levo.
ṭīkāḥ — ā, chār gatinā svarūpanirūpaṇarūp kathan chhe.
*manunān santān te manuṣhyo chhe. teo be prakāranā chheḥ karmabhūmij ane bhogabhūmij. temān karmabhūmij manuṣhyo paṇ be prakāranā chheḥ ārya ane mlechchha. puṇyakṣhetramān rahenārā te ārya chhe ane pāpakṣhetramān rahenārā te mlechchha chhe. bhogabhūmij manuṣhyo ārya nāmane dhāraṇ kare chhe, jaghanya, madhyam athavā uttam kṣhetramān rahenārā chhe
* bhogabhūminā antamān ane karmabhūminā ādimān thatā kulakaro manuṣhyone ājīvikānān sādhan shīkhavīne lālit – pālit kare chhe tethī teo manuṣhyonā pitā samān chhe. kulakarane manu kahevāmān āve chhe.
Page 40 of 380
PDF/HTML Page 69 of 409
single page version
पल्योपमायुषः । रत्नशर्करावालुकापंकधूमतमोमहातमःप्रभाभिधानसप्तपृथ्वीनां भेदान्नारकजीवाः
सप्तधा भवन्ति । प्रथमनरकस्य नारका ह्येकसागरोपमायुषः । द्वितीयनरकस्य नारकाः
त्रिसागरोपमायुषः । तृतीयस्य सप्त । चतुर्थस्य दश । पंचमस्य सप्तदश । षष्ठस्य द्वाविंशतिः ।
सप्तमस्य त्रयस्त्रिंशत् । अथ विस्तरभयात् संक्षेपेणोच्यते । तिर्यञ्चः सूक्ष्मैकेन्द्रियपर्याप्तका-
पर्याप्तकबादरैकेन्द्रियपर्याप्तकापर्याप्तकद्वींद्रियपर्याप्तकापर्याप्तकत्रीन्द्रियपर्याप्तकापर्याप्तक- चतुरिन्द्रियपर्याप्तकापर्याप्तकासंज्ञिपंचेन्द्रियपर्याप्तकापर्याप्तकसंज्ञिपंचेन्द्रियपर्याप्तकापर्याप्तकभेदा- च्चतुर्दशभेदा भवन्ति । भावनव्यंतरज्योतिःकल्पवासिकभेदाद्देवाश्चतुर्णिकायाः । एतेषां चतुर्गति- जीवभेदानां भेदो लोकविभागाभिधानपरमागमे द्रष्टव्यः । इहात्मस्वरूपप्ररूपणान्तरायहेतुरिति
पूर्वसूरिभिः सूत्रकृद्भिरनुक्त इति ।
ane ek palyopam, be palyopam athavā traṇ palyopamanā āyuṣhavāḷā chhe.
ratnaprabhā, sharkarāprabhā, vālukāprabhā, paṅkaprabhā, dhūmaprabhā, tamaḥprabhā ane mahātamaḥprabhā nāmanī sāt pr̥ithvīnā bhedane līdhe nārak jīvo sāt prakāre chhe. pahelī narakanā nārako ek sāgaropamanā āyuṣhavāḷā chhe, bījī narakanā nārako traṇ sāgaropamanā āyuṣhavāḷā chhe, trījī narakanā nārako sāt sāgaropamanā āyuṣhavāḷā chhe, chothī narakanā nārako das sāgaropam, pāñchamī narakanā sattar sāgaropam, chhaṭhṭhī narakanā bāvīsh sāgaropam ane sātamī narakanā nārako tetrīsh sāgaropamanā āyuṣhavāḷā chhe.
have vistāranā bhayane līdhe saṅkṣhepathī kahevāmān āve chheḥ —
tiryañchonā chaud bhed chheḥ (1-2) sūkṣhma ekendriy paryāpta ane aparyāpta, (3-4) bādar ekendriy paryāpta ane aparyāpta, (5-6) dvīndriy paryāpta ane aparyāpta, (7-8) trīndriy paryāpta ane aparyāpta, (9-10) chaturindriy paryāpta ane aparyāpta, (11-12) asañgnī pañchendriy paryāpta ane aparyāpta, (13-14) sañgnī pañchendriy paryāpta ane aparyāpta.
devonā chār nikāy (samūh) chheḥ (1) bhavanavāsī, (2) vyantar, (3) jyotiṣhka ane (4) kalpavāsī.
ā chār gatinā jīvonā bhedonā bhed lokavibhāg nāmanā paramāgamamān joī levā. ahīn (ā paramāgamamān) ātmasvarūpanā nirūpaṇamān antarāyano hetu thāy tethī sūtrakartā pūrvāchāryamahārāje (te visheṣh bhedo) kahyā nathī.
[have ā be gāthāonī ṭīkā pūrṇa karatān ṭīkākār munirāj be shloko kahe chheḥ]
40 ]
Page 41 of 380
PDF/HTML Page 70 of 409
single page version
kahānajainashāstramāḷā ]
ज्ज्योतिर्लोके फणपतिपुरे नारकाणां निवासे ।
भूयो भूयो भवतु भवतः पादपङ्केजभक्ति : ।।२८।।
त्वं क्लिश्नासि मुधात्र किं जडमते पुण्यार्जितास्ते ननु ।
भक्ति स्ते यदि विद्यते बहुविधा भोगाः स्युरेते त्वयि ।।२9।।
कत्ता भोत्ता आदा पोग्गलकम्मस्स होदि ववहारा ।
[shlokārthaḥ — ] (he jinendra!) daivayoge hun svargamān houn, ā manuṣhyalokamān houn, vidyādharanā sthānamān houn, jyotiṣhka devonā lokamān houn, nāgendranā nagaramān houn, nārakonā nivāsamān houn, jinapatinā bhavanamān houn ke anya game te sthaḷe houn, (parantu) mane karmano udbhav na ho, pharī pharīne āpanā pādapaṅkajanī bhakti ho. 28.
[shlokārthaḥ — ] narādhipationā anekavidh mahā vaibhavone sāmbhaḷīne tathā dekhīne, he jaḍamati, tun ahīn phogaṭ klesh kem pāme chhe! te vaibhavo kharekhar puṇyathī prāpta thāy chhe. te (puṇyopārjananī) shakti jinanāthanā pādapadmayugalanī pūjāmān chhe; jo tane e jinapādapadmanī bhakti hoy, to te bahuvidh bhogo tane (āpoāp) hashe. 29.
anvayārthaḥ — [आत्मा] ātmā [पुद्गलकर्मणः] pudgalakarmano [कर्ता भोक्ता] kartā-
6
Page 42 of 380
PDF/HTML Page 71 of 409
single page version
कर्तृत्वभोक्तृत्वप्रकारकथनमिदम् ।
आसन्नगतानुपचरितासद्भूतव्यवहारनयाद् द्रव्यकर्मणां कर्ता तत्फलरूपाणां सुखदुःखानां भोक्ता च, आत्मा हि अशुद्धनिश्चयनयेन सकलमोहरागद्वेषादिभावकर्मणां कर्ता भोक्ता च, अनुपचरितासद्भूतव्यवहारेण नोकर्मणां कर्ता, उपचरितासद्भूतव्यवहारेण घटपटशकटादीनां कर्ता । इत्यशुद्धजीवस्वरूपमुक्त म् ।
परमगुरुपदाब्जद्वन्द्वसेवाप्रसादात् ।
स भवति परमश्रीकामिनीकान्तकान्तः ।।३०।।
bhoktā [व्यवहारात्] vyavahārathī [भवति] chhe [तु] ane [आत्मा] ātmā [कर्मजभावेन] karmajanit bhāvano [कर्ता भोक्ता] kartā-bhoktā [निश्चयतः] (ashuddha) nishchayathī chhe.
ṭīkāḥ — ā, kartr̥utva-bhoktr̥utvanā prakāranun kathan chhe.
ātmā nikaṭavartī anupacharit asadbhūt vyavahāranayathī dravyakarmano kartā ane tenā phaḷarūp sukhaduḥkhano bhoktā chhe, ashuddha nishchayanayathī samasta moharāgadveṣhādi bhāvakarmano kartā ane bhoktā chhe, anupacharit asadbhūt vyavahārathī (dehādi) nokarmano kartā chhe, upacharit asadbhūt vyavahārathī ghaṭ-paṭ-shakaṭādino (ghaḍo, vastra, gāḍun ityādino) kartā chhe. ām ashuddha jīvanun svarūp kahyun.
[have 18mī gāthānī ṭīkā pūrṇa karatān ṭīkākār munirāj chha shloko kahe chheḥ] [shlokārthaḥ — ] sakaḷ moharāgadveṣhavāḷo je koī puruṣh param gurunā charaṇ- kamaḷayugalanī sevānā prasādathī nirvikalpa sahaj samayasārane jāṇe chhe, te puruṣh paramashrīrūpī sundarīno priy kānta thāy chhe. 30.
[shlokārthaḥ — ] bhāvakarmanā nirodhathī dravyakarmano nirodh thāy chhe; dravyakarmanā nirodhathī
42 ]
Page 43 of 380
PDF/HTML Page 72 of 409
single page version
kahānajainashāstramāḷā ]
कुर्वन् शुभाशुभमनेकविधं स कर्म ।
जानाति तस्य शरणं न समस्ति लोके ।।३२।।
निष्कर्मशर्मनिकरामृतवारिपूरे ।
स्वं भावमद्वयममुं समुपैति भव्यः ।।३३।।
सततमनुभवामः शुद्धमात्मानमेकम् ।
न खलु न खलु मुक्ति र्नान्यथास्त्यस्ति तस्मात् ।।३४।।
sansārano nirodh thāy chhe. 31.
[shlokārthaḥ — ] je jīv samyaggnānabhāvarahit vimugdha (mohī, bhrānta) chhe, te jīv shubhāshubh anekavidh karmane karato thako mokṣhamārgane leshamātra paṇ vāñchhavānun jāṇato nathī; tene lokamān (koī) sharaṇ nathī. 32.
[shlokārthaḥ — ] je samasta karmajanit sukhasamūhane parihare chhe, te bhavya puruṣh niṣhkarma sukhasamūharūpī amr̥utanā sarovaramān magna thatā evā ā atishayachaitanyamay, ekarūp, advitīy nij bhāvane pāme chhe. 33.
[shlokārthaḥ — ] (amārā ātmasvabhāvamān) vibhāv asat hovāthī tenī amane chintā nathī; ame to hr̥udayakamaḷamān sthit, sarva karmathī vimukta, shuddha ātmāne ekane satat anubhavīe chhīe, kāraṇ ke anya koī prakāre mukti nathī, nathī, nathī ja. 34.
Page 44 of 380
PDF/HTML Page 73 of 409
single page version
निजपरमगुणाः स्युः सिद्धिसिद्धाः समस्ताः ।
र्न च भवति भवो वा निर्णयोऽयं बुधानाम् ।।३५।।
इह हि नयद्वयस्य सफलत्वमुक्त म् ।
द्वौ हि नयौ भगवदर्हत्परमेश्वरेण प्रोक्तौ, द्रव्यार्थिकः पर्यायार्थिकश्चेति । द्रव्यमेवार्थः प्रयोजनमस्येति द्रव्यार्थिकः । पर्याय एवार्थः प्रयोजनमस्येति पर्यायार्थिकः । न खलु
[shlokārthaḥ — ] sansārīmān sānsārik guṇo hoy chhe ane siddha jīvamān sadā samasta siddhisiddha (mokṣhathī siddha arthāt paripūrṇa thayelā) nij paramaguṇo hoy chheā pramāṇe vyavahāranay chhe. nishchayathī to siddhi paṇ nathī ja ane sansār paṇ nathī ja. ā budh puruṣhono nirṇay chhe. 35.
anvayārthaḥ — [द्रव्यार्थिकेन] dravyārthik naye [जीवाः] jīvo [पूर्वभणितपर्यायात्] pūrvakathit paryāyathī [व्यतिरिक्ताः] *vyatirikta chhe; [पर्यायनयेन] paryāyanaye [जीवाः] jīvo [संयुक्ताः भवन्ति] te paryāyathī sanyukta chhe. [द्वाभ्याम्] ā rīte jīvo banne nayothī sanyukta chhe.
ṭīkāḥ — ahīn banne nayonun saphaḷapaṇun kahyun chhe.
bhagavān arhat parameshvare be nayo kahyā chheḥ dravyārthik ane paryāyārthik. dravya ja jeno artha eṭale ke prayojan chhe te dravyārthik chhe ane paryāy ja jeno artha eṭale
44 ]
Page 45 of 380
PDF/HTML Page 74 of 409
single page version
kahānajainashāstramāḷā ]
एकनयायत्तोपदेशो ग्राह्यः, किन्तु तदुभयनयायत्तोपदेशः । सत्ताग्राहकशुद्धद्रव्यार्थिकनयबलेन
पूर्वोक्त व्यञ्जनपर्यायेभ्यः सकाशान्मुक्तामुक्त समस्तजीवराशयः सर्वथा व्यतिरिक्ता एव । कुतः ?
‘‘सव्वे सुद्धा हु सुद्धणया’’ इति वचनात् । विभावव्यंजनपर्यायार्थिकनयबलेन ते सर्वे
जीवास्संयुक्ता भवन्ति । किंच सिद्धानामर्थपर्यायैः सह परिणतिः, न पुनर्व्यंजनपर्यायैः सह
परिणतिरिति । कुतः ? सदा निरंजनत्वात् । सिद्धानां सदा निरंजनत्वे सति तर्हि
द्रव्यार्थिकपर्यायार्थिकनयाभ्याम् द्वाभ्याम् संयुक्ताः सर्वे जीवा इति सूत्रार्थो व्यर्थः । निगमो
विकल्पः, तत्र भवो नैगमः । स च नैगमनयस्तावत् त्रिविधः, भूतनैगमः वर्तमाननैगमः
भाविनैगमश्चेति । अत्र भूतनैगमनयापेक्षया भगवतां सिद्धानामपि व्यंजनपर्यायत्वमशुद्धत्वं च
संभवति । पूर्वकाले ते भगवन्तः संसारिण इति व्यवहारात् । किं बहुना, सर्वे जीवा
ke prayojan chhe te paryāyārthik chhe. ek nayane avalambato upadesh grahavāyogya nathī paṇ te banne nayone avalambato upadesh grahavāyogya chhe. sattāgrāhak (dravyanī sattāne ja grahaṇ karanārā) shuddha dravyārthik nayanā baḷe pūrvokta vyañjanaparyāyothī mukta tem ja amukta (siddha tem ja sansārī) samasta jīvarāshi sarvathā vyatirikta ja chhe. kem? ‘सव्वे सुद्धा हु सुद्धणया (shuddhanaye sarva jīv kharekhar shuddha chhe)’ evun (shāstranun) vachan hovāthī. vibhāvavyañjanaparyāyārthik nayanā baḷe te sarva jīvo (pūrvokta vyañjanaparyāyothī) sanyukta chhe. visheṣh eṭalun kesiddha jīvone arthaparyāyo sahit pariṇati chhe, parantu vyañjanaparyāyo sahit pariṇati nathī. kem? siddha jīvo sadā nirañjan hovāthī. (prashnaḥ) jo siddha jīvo sadā nirañjan chhe to badhā jīvo dravyārthik tem ja paryāyārthik banne nayothī sanyukta chhe (arthāt badhā jīvone banne nayo lāgu paḍe chhe) evo sūtrārtha (gāthāno artha) vyartha ṭhare chhe. (uttaraḥvyartha nathī ṭharato kāraṇ ke) nigam eṭale vikalpa; temān hoy te *naigam. te naigamanay traṇ prakārano chheḥ bhūt naigam, vartamān naigam ane bhāvī naigam. ahīn bhūt naigamanayanī apekṣhāe bhagavant siddhone paṇ vyañjanaparyāyavāḷāpaṇun ane ashuddhapaṇun sambhave chhe, kem ke pūrva kāḷe te bhagavanto sansārīo hatā evo vyavahār chhe. bahu kathanathī shun? sarva jīvo be nayonā
*je bhūtakāḷanā paryāyane vartamānavat saṅkalpit kare (athavā kahe), bhaviṣhyakāḷanā paryāyane vartamānavat saṅkalpit kare (athavā kahe), athavā kanīk niṣhpannatāyukta ane kanīk aniṣhpannatā- yukta vartamān paryāyane sarvaniṣhpannavat saṅkalpit kare (athavā kahe), te gnānane (athavā vachanane) naigamanay kahe chhe.
Page 46 of 380
PDF/HTML Page 75 of 409
single page version
नयद्वयबलेन शुद्धाशुद्धा इत्यर्थः ।
तथा चोक्तं श्रीमदमृतचन्द्रसूरिभिः —
जिनवचसि रमन्ते ये स्वयं वान्तमोहाः ।
रनवमनयपक्षाक्षुण्णमीक्षन्त एव ।’’
तथा हि —
परमजिनपदाब्जद्वन्द्वमत्तद्विरेफाः ।
क्षितिषु परमतोक्ते : किं फलं सज्जनानाम् ।।३६।।
baḷe shuddha tem ja ashuddha chhe evo artha chhe.
evī rīte (āchāryadev) shrīmad amr̥utachandrasūrie (shrī samayasāranī ātmakhyāti nāmanī ṭīkāmān chothā shlok dvārā) kahyun chhe keḥ
‘‘[shlokārthaḥ — ] banne nayonā virodhane naṣhṭa karanārā, syātpadathī aṅkit jinavachanamān je puruṣho rame chhe, teo svayamev mohane vamī nākhīne, anūtan (anādi) ane kunayanā pakṣhathī nahi khaṇḍit thatī evī uttam paramajyotinesamayasāraneshīghra dekhe chhe ja.’’
vaḷī (ā jīv adhikāranī chhellī gāthānī ṭīkā pūrṇa karatān ṭīkākār munirāj shrī padmaprabhamaladhāridev shlok kahe chhe)ḥ
[shlokārthaḥ — ] jeo be nayonā sambandhane nahi ullaṅghatā thakā paramajinanā pādapaṅkajayugalamān matta thayelā bhramar samān chhe evā je satpuruṣho teo shīghra samayasārane avashya pāme chhe. pr̥ithvī upar 52 matanā kathanathī sajjanone shun phaḷ chhe (arthāt jagatanā jainetar darshanonān mithyā kathanothī sajjanone sho lābh chhe)? 36.
46 ]
Page 47 of 380
PDF/HTML Page 76 of 409
single page version
kahānajainashāstramāḷā ]
इति सुकविजनपयोजमित्रपंचेन्द्रियप्रसरवर्जितगात्रमात्रपरिग्रहश्रीपद्मप्रभमलधारिदेवविरचितायां नियमसारव्याख्यायां तात्पर्यवृत्तौ जीवाधिकारः प्रथमश्रुतस्कन्धः ।।
ā rīte, sukavijanarūpī kamaḷone māṭe jeo sūrya samān chhe ane pāñch indriyonā phelāv rahit dehamātra jemane parigrah hato evā shrī padmaprabhamaladhāridev vaḍe rachāyelī niyamasāranī tātparyavr̥utti nāmanī ṭīkāmān (arthāt shrīmadbhagavatkundakundāchāryadevapraṇīt shrī niyamasār paramāgamanī nirgranth munirāj shrī padmaprabhamaladhāridevavirachit tātparyavr̥utti nāmanī ṭīkāmān) jīv adhikār nāmano pahelo shrutaskandh samāpta thayo.
Page 48 of 380
PDF/HTML Page 77 of 409
single page version
अथेदानीमजीवाधिकार उच्यते । अणुखंधवियप्पेण दु पोग्गलदव्वं हवेइ दुवियप्पं ।
पुद्गलद्रव्यविकल्पोपन्यासोऽयम् ।
पुद्गलद्रव्यं तावद् विकल्पद्वयसनाथम्, स्वभावपुद्गलो विभावपुद्गलश्चेति । तत्र स्वभावपुद्गलः परमाणुः, विभावपुद्गलः स्कन्धः । कार्यपरमाणुः कारणपरमाणुरिति
have ajīv adhikār kahevāmān āve chhe.
anvayārthaḥ[अणुस्कंधविकल्पेन तु] paramāṇu ane skandh evā be bhedathī [पुद्गल- द्रव्यं] pudgaladravya [द्विविकल्पम् भवति] be bhedavāḷun chhe; [स्कंधाः] skandho [खलु] kharekhar [षट्प्रकाराः] chha prakāranā chhe [परमाणुः च एव द्विविकल्पः] ane paramāṇunā be bhed chhe.
ṭīkāḥā, pudgaladravyanā bhedonun kathan chhe.
pratham to pudgaladravyanā be bhed chheḥ svabhāvapudgal ane vibhāvapudgal. temān, paramāṇu te svabhāvapudgal chhe ane skandh te vibhāvapudgal chhe. svabhāvapudgal kāryaparamāṇu ane kāraṇaparamāṇu em be prakāre chhe. skandhonā chha prakār chheḥ (1) pr̥ithvī, (2) jaḷ, (3)
48
Page 49 of 380
PDF/HTML Page 78 of 409
single page version
स्वभावपुद्गलो द्विधा भवति । स्कंधाः षट्प्रकाराः स्युः, पृथ्वीजलच्छायाचतुरक्षविषयकर्म- प्रायोग्याप्रायोग्यभेदाः । तेषां भेदो वक्ष्यमाणसूत्रेषूच्यते विस्तरेणेति ।
अइथूलथूल थूलं थूलसुहुमं च सुहुमथूलं च ।
सुहुमं अइसुहुमं इदि धरादियं होदि छब्भेयं ।।२१।।
भूपव्वदमादीया भणिदा अइथूलथूलमिदि खंधा ।
थूला इदि विण्णेया सप्पीजलतेल्लमादीया ।।२२।।
छायातवमादीया थूलेदरखंधमिदि वियाणाहि ।
सुहुमथूलेदि भणिया खंधा चउरक्खविसया य ।।२३।। chhāyā, (4) (chakṣhu sivāyanī) chār indriyonā viṣhayabhūt skandho, (5) karmayogya skandho ane (6) karmane ayogya skandhoāvā chha bhed chhe. skandhonā bhed have kahevāmān āvatān sūtromān (havenī chār gāthāomān) vistārathī kahevāshe.
[have 20mī gāthānī ṭīkā pūrṇa karatān ṭīkākār munirāj shrī padmaprabhamaladhāridev shlok kahe chheḥ ]
[shlokārthaḥ] (pudgalapadārtha) galan dvārā (arthāt bhinna paḍavāthī) ‘paramāṇu’ kahevāy chhe ane pūraṇ dvārā (arthāt sanyukta thavāthī) ‘skandh’ nāmane pāme chhe. ā padārtha vinā lokayātrā hoī shake nahi. 37. atithūlathūl, thūl, thūlasūkṣham, sūkṣhmathūl, vaḷī sūkṣhma ne atisūkṣhmaem dharādi pudgalaskandhanā chha vikalpa chhe. 21. bhūparvatādik skandhane atithūlathūl jine kahyā, ghī-tel-jaḷ ityādine vaḷī thūl skandho jāṇavā; 22. ātap ane chhāyādine thūlasūkṣhma skandho jāṇaje,
chaturindriyanā je viṣhay tene sūkṣhmathūl kahyā jine; 23.
7
Page 50 of 380
PDF/HTML Page 79 of 409
single page version
anvayārthaḥ[अतिस्थूलस्थूलाः] atisthūlasthūl, [स्थूलाः] sthūl, [स्थूलसूक्ष्माः च] sthūlasūkṣhma, [सूक्ष्मस्थूलाः च] sūkṣhmasthūl, [सूक्ष्माः] sūkṣhma ane [अतिसूक्ष्माः] atisūkṣhma [इति] em [धरादयः षड्भेदाः भवन्ति] pr̥ithvī vagere skandhonā chha bhed chhe.
[भूपर्वताद्याः] bhūmi, parvat vagere [अतिस्थूलस्थूलाः इति स्कंधाः] atisthūlasthūl skandho [भणिताः] kahevāmān āvyā chhe; [सर्पिर्जलतैलाद्याः] ghī, jaḷ, tel vagere [स्थूलाः इति विज्ञेयाः] sthūl skandho jāṇavā.
[छायातपाद्याः] chhāyā, ātap (taḍako) vagere [स्थूलेतरस्कन्धाः इति] sthūlasūkṣhma skandho [विजानीहि] jāṇ [च] ane [चतुरक्षविषयाः स्कन्धाः] chār indriyonā viṣhayabhūt skandhone [सूक्ष्मस्थूलाः इति] sūkṣhmasthūl [भणिताः] kahevāmān āvyā chhe.
[पुनः] vaḷī [कर्मवर्गणस्य प्रायोग्याः] karmavargaṇāne yogya [स्कन्धाः] skandho [सूक्ष्माः भवन्ति] sūkṣhma chhe; [तद्विपरीताः] temanāthī viparīt (arthāt karmavargaṇāne ayogya) [स्कन्धाः] skandho [अतिसूक्ष्माः इति] atisūkṣhma [प्ररूपयन्ति] kahevāmān āve chhe.
50 ]
Page 51 of 380
PDF/HTML Page 80 of 409
single page version
kahānajainashāstramāḷā ]
विभावपुद्गलस्वरूपाख्यानमेतत् ।
अतिस्थूलस्थूला हि ते खलु पुद्गलाः सुमेरुकुम्भिनीप्रभृतयः । घृततैलतक्रक्षीर- जलप्रभृतिसमस्तद्रव्याणि हि स्थूलपुद्गलाश्च । छायातपतमःप्रभृतयः स्थूलसूक्ष्मपुद्गलाः । स्पर्शनरसनघ्राणश्रोत्रेन्द्रियाणां विषयाः सूक्ष्मस्थूलपुद्गलाः शब्दस्पर्शरसगन्धाः । शुभाशुभ- परिणामद्वारेणागच्छतां शुभाशुभकर्मणां योग्याः सूक्ष्मपुद्गलाः । एतेषां विपरीताः सूक्ष्म- सूक्ष्मपुद्गलाः कर्मणामप्रायोग्या इत्यर्थः । अयं विभावपुद्गलक्रमः ।
तथा चोक्तं पंचास्तिकायसमये —
ṭīkāḥā, vibhāvapudgalanā svarūpanun kathan chhe.
sumeru, pr̥ithvī vagere (ghan padārtho) kharekhar atisthūlasthūl pudgalo chhe. ghī, tel, chhāsh, dūdh, jaḷ vagere samasta (pravāhī) padārtho sthūl pudgalo chhe. chhāyā, ātap, andhakār vagere sthūlasūkṣhma pudgalo chhe. sparshanendriy, rasanendriy, ghrāṇendriy ane shrotrendriyanā viṣhayo sparsha, ras, gandh ane shabdasūkṣhmasthūl pudgalo chhe. shubhāshubh pariṇām dvārā āvatān evān shubhāshubh karmone yogya (skandho) te sūkṣhma pudgalo chhe. āmanāthī viparīt arthāt karmone ayogya (skandho) te sūkṣhmasūkṣhma pudgalo chhe.ām (ā gāthāono) artha chhe. ā vibhāvapudgalano kram chhe.
[bhāvārthaḥskandho chha prakāranā chheḥ (1) kāṣhṭhapāṣhāṇādik je skandho chhedavāmān āvatān svayamev sandhāī shakatā nathī te skandho atisthūlasthūl chhe. (2) dūdh, jaḷ ādi je skandho chhedavāmān āvatān pharīne svayamev joḍāī jāy chhe te skandho sthūl chhe. (3) taḍako, chhānyo, chāndanī, andhakār ityādi je skandho sthūl jaṇātā hovā chhatān bhedī shakātā nathī ke hastādikathī grahī shakātā nathī te skandho sthūlasūkṣhma chhe. (4) āṅkhathī nahi dekhātā evā je chār indriyonā viṣhayabhūt skandho sūkṣhma hovā chhatān sthūl jaṇāy chhe (sparshanendriyathī sparshī shakāy chhe, jībhathī āsvādī shakāy chhe, nākathī sūṅghī shakāy chhe athavā kānathī sāmbhaḷī shakāy chhe) te skandho sūkṣhmasthūl chhe. (5) indriyagnānane agochar evā je karmavargaṇārūp skandho te skandho sūkṣhma chhe. (6) karmavargaṇāthī nīchenā (karmavargaṇātīt) je atyantasūkṣhma dvi-aṇukaparyant skandho te skandho sūkṣhmasūkṣhma chhe.]
evī ja rīte (shrīmadbhagavatkundakundāchāryadevapraṇīt) shrī pañchāstikāyasamayamān (*gāthā dvārā) kahyun chhe keḥ
*juo shrī paramashrutaprabhāvakamaṇḍaḷ dvārā prakāshit pañchāstikāy, dvitīy āvr̥utti, pānun 130.