अत्रेर्यासमितिस्वरूपमुक्त म् ।
यः परमसंयमी गुरुदेवयात्रादिप्रशस्तप्रयोजनमुद्दिश्यैकयुगप्रमाणं मार्गम् अवलोकयन्
स्थावरजंगमप्राणिपरिरक्षार्थं दिवैव गच्छति, तस्य खलु परमश्रमणस्येर्यासमितिर्भवति ।
व्यवहारसमितिस्वरूपमुक्त म् । इदानीं निश्चयसमितिस्वरूपमुच्यते । अभेदानुपचाररत्नत्रयमार्गेण
परमधर्मिणमात्मानं सम्यग् इता परिणतिः समितिः । अथवा निजपरमतत्त्वनिरतसहज-
परमबोधादिपरमधर्माणां संहतिः समितिः । इति निश्चयव्यवहारसमितिभेदं बुद्ध्वा तत्र
परमनिश्चयसमितिमुपयातु भव्य इति ।
[तस्य]
tene [ईर्यासमितिः] IryAsamiti [भवेत्] hoy chhe.
TIkA — ahIn (A gAthAmAn) IryAsamitinun svarUp kahyun chhe.
je *paramasanyamI guruyAtrA (guru pAse javun), devayAtrA (dev pAse javun) vagere prashasta prayojanano uddesh rAkhIne ek dhonsarA jeTalo mArga joto joto sthAvar tathA jangam prANIonI parirakShA (samasta prakAre rakShA) arthe divase ja chAle chhe, te paramashramaNane IryAsamiti hoy chhe. (A pramANe) vyavahArasamitinun svarUp kahevAmAn Avyun.
have nishchayasamitinun svarUp kahevAmAn Ave chhe abhed-anupachAr-ratnatrayarUpI mArge paramadharmI evA (potAnA) AtmA pratye samyak ‘iti’ (-gati) arthAt pariNati te samiti chhe; athavA, nij paramatattvamAn lIn sahaj paramagnAnAdik paramadharmonI sanhati (-milan, sangaThan) te samiti chhe.
A pramANe nishchay ane vyavahArarUp samitibhedo jANIne temAn (-te bemAnthI) paramanishchayasamitine bhavya jIv prApta karo.
[have 61mI gAthAnI TIkA pUrNa karatAn TIkAkAr munirAj chAr shlok kahe chhe]
*paramasanyamI munine (arthAt muniyogya shuddhapariNativALA munine) shuddhapariNatinI sAthe vartato
je (haTh vagarano) IryAsambandhI (-gamanasambandhI, chAlavAsambandhI) shubhopayog te vyavahAr
IryAsamiti chhe. shuddhapariNati na hoy tyAn shubhopayog haTh sahit hoy chhe; te shubhopayog
to vyavahAr samiti paN kahevAto nathI. [A IryAsamitinI mAphak anya samitionun paN
samajI levun.]