अत्र भाषासमितिस्वरूपमुक्त म् ।
कर्णेजपमुखविनिर्गतं नृपतिकर्णाभ्यर्णगतं चैकपुरुषस्य एककुटुम्बस्य एकग्रामस्य वा महद्विपत्कारणं वचः पैशून्यम् । क्वचित् कदाचित् किंचित् परजनविकाररूपमवलोक्य त्वाकर्ण्य च हास्याभिधाननोकषायसमुपजनितम् ईषच्छुभमिश्रितमप्यशुभकर्मकारणं
[shlokArtha — ] jo jIv nishchayarUp samitine utpanna kare, to te muktine pAme chhe — mokSharUp thAy chhe. parantu samitinA nAshathI (-abhAvathI), arere! te mokSha pAmato nathI, paN sansArarUpI mahAsAgaramAn bhame chhe. 84.
anvayArtha — [पैशून्यहास्यकर्कशपरनिन्दात्मप्रशंसितं वचनम्] paishUnya (chADI), hAsya, karkash bhAShA, paranindA ane AtmaprashansArUp vachano [परित्यज्य] parityAgIne [स्वपरहितं वदतः] je svaparahitarUp vachano bole chhe, tene [भाषासमितिः] bhAShAsamiti hoy chhe.
TIkA — ahIn bhAShAsamitinun svarUp kahyun chhe.
chADIkhor mANasanA mukhamAnthI nIkaLelAn ane rAjAnA kAnanI nikaT pahonchelAn, koI ek puruSh, koI ek kuTumb ke koI ek gAmane mahA vipattinA kAraNabhUt evAn vachano te paishUnya chhe. kyAnk kyArek k kparajanonA vikRut rUpane avalokIne athavA sAmbhaLIne hAsya nAmanA nokaShAyathI utpanna thatun, jarAk shubh sAthe mishrit hovA chhatAn