पुरुषमुखविकारगतं हास्यकर्म । कर्णशष्कुलीविवराभ्यर्णगोचरमात्रेण परेषामप्रीतिजननं हि कर्कशवचः । परेषां भूताभूतदूषणपुरस्सरवाक्यं परनिन्दा । स्वस्य भूताभूतगुणस्तुतिरात्म- प्रशंसा । एतत्सर्वमप्रशस्तवचः परित्यज्य स्वस्य च परस्य च शुभशुद्धपरिणतिकारणं वचो भाषासमितिरिति ।
स्वहितनिहितचित्ताः शांतसर्वप्रचाराः ।
कथमिह न विमुक्ते र्भाजनं ते विमुक्ताः ।।’’
तथा च — ashubh karmanun kAraN, puruShanA mukhanA vikAr sAthe sambandhavALun, te hAsyakarma chhe. kAnanA chhidranI najIk pahonchavAmAtrathI je bIjAone aprIti upajAve chhe te karkash vachano chhe. bIjAnAn vidyamAn-avidyamAn dUShaNapUrvakanAn vachano (arthAt paranA sAchA tem ja jUThA doSho kahenArAn vachano) te paranindA chhe. potAnA vidyamAn-avidyamAn guNonI stuti te AtmaprashansA chhe. — A badhAn aprashasta vachano parityAgIne sva tem ja parane shubh ane shuddha pariNatinA kAraNabhUt vachano te bhAShAsamiti chhe.
evI rIte (AchAryavar) shrI guNabhadrasvAmIe (AtmAnushAsanamAn 226mA shlok dvArA) kahyun chhe ke —
‘‘[shlokArtha — ] jemaNe badhun (vastusvarUp) jANI lIdhun chhe, jeo sarva sAvadyathI dUr chhe, jemaNe svahitamAn chittane sthApyun chhe, jemane sarva *prachAr shAnt thayo chhe, jemanI bhAShA svaparane saphaL (hitarUp) chhe, jeo sarva sankalpa rahit chhe, te vimukta puruSho A lokamAn vimuktinun bhAjan kem na hoy? (arthAt AvA munijano avashya mokShanAn pAtra chhe.)’’
vaLI (62mI gAthAnI TIkA pUrNa karatAn TIkAkAr munirAj shlok kahe chhe) —
120 ]
*prachAr = vahIvaT; kAm mAthe levun te; Arambh; bAhya pravRutti.