सपदि याति मुनिः परमार्थतः ।
किमपि केवलसौख्यसुधामयम् ।।9०।।
व्यवहारमनोगुप्तिस्वरूपाख्यानमेतत् । क्रोधमानमायालोभाभिधानैश्चतुर्भिः कषायैः क्षुभितं चित्तं कालुष्यम् । मोहो
[shlokArtha — ] samitinI sangati dvArA kharekhar muni man-vANIne paN agochar (-manathI achintya ane vANIthI akathya) evun koI kevaLasukhAmRutamay uttam phaL shIghra pAme chhe. 90.
anvayArtha — [कालुष्यमोहसंज्ञारागद्वेषाद्यशुभभावानाम्] kaluShatA, moh, sangnA, rAg, dveSh vagere ashubh bhAvonA [परिहारः] parihArane [व्यवहारनयेन] vyavahAranayathI [मनोगुप्तिः] manogupti [परिकथिता] kahel chhe.
TIkA — A, vyavahAr *manoguptinA svarUpanun kathan chhe.
krodh, mAn, mAyA ane lobh nAmanA chAr kaShAyothI kShubdha thayelun chitta te kaluShatA
128 ]
*munine munitvochit shuddhapariNatinI sAthe vartato je (haTh vagarano) man-Ashrit, vachan-Ashrit
ke kAy-Ashrit shubhopayog tene vyavahAr gupti kahevAmAn Ave chhe, kAraN ke shubhopayogamAn man,
vachan ke kAy sAthe ashubhopayogarUp joDAN nathI. shuddhapariNati na hoy tyAn shubhopayog haTh
sahit hoy chhe. te shubhopayog to vyavahAragupti paN kahevAto nathI.