ध्यानविकल्पस्वरूपाख्यानमेतत् ।
स्वदेशत्यागात् द्रव्यनाशात् मित्रजनविदेशगमनात् कमनीयकामिनीवियोगात्
अनिष्टसंयोगाद्वा समुपजातमार्तध्यानम्, चौरजारशात्रवजनवधबंधननिबद्धमहद्द्वेषजनित- रौद्रध्यानं च, एतद्द्वितयम् अपरिमितस्वर्गापवर्गसुखप्रतिपक्षं संसारदुःखमूलत्वान्निरवशेषेण त्यक्त्वा, स्वर्गापवर्गनिःसीमसुखमूलस्वात्माश्रितनिश्चयपरमधर्मध्यानम्, ध्यानध्येयविविध- विकल्पविरहितान्तर्मुखाकारसकलकरणग्रामातीतनिर्भेदपरमकलासनाथनिश्चयशुक्लध्यानं च ध्यात्वा यः परमभावभावनापरिणतः भव्यवरपुंडरीकः निश्चयप्रतिक्रमणस्वरूपो भवति, परमजिनेन्द्रवदनारविन्दविनिर्गतद्रव्यश्रुतेषु विदितमिति । ध्यानेषु च चतुर्षु हेयमाद्यं ध्यानद्वितयं, त्रितयं तावदुपादेयं, सर्वदोपादेयं च चतुर्थमिति ।
chhoDIne [धर्मशुक्लं वा] dharma athavA shukla dhyAnane [ध्यायति] dhyAve chhe, [सः] te (jIv) [जिनवरनिर्दिष्टसूत्रेषु] jinavarakathit sUtromAn [प्रतिक्रमणम्] pratikramaN [उच्यते] kahevAy chhe. TIkA — A, dhyAnanA bhedonA svarUpanun kathan chhe.
(1) svadeshanA tyAgathI, dravyanA nAshathI, mitrajananA videshagamanathI, kamanIy (iShTa, sundar) kAminInA viyogathI athavA aniShTanA sanyogathI Upajatun je ArtadhyAn, tathA (2) chor-jAr-shatrujanonAn vadh-bandhan sambandhI mahA dveShathI Upajatun je raudradhyAn, te banne dhyAno svarga ane mokShanA aparimit sukhathI pratipakSha sansAradukhanAn mUL hovAne lIdhe te bannene niravasheShapaNe (sarvathA) chhoDIne, (3) svarga ane mokShanA nisIm (-behad) sukhanun mUL evun je svAtmAshrit nishchay-paramadharmadhyAn, tathA (4) dhyAn ne dhyeyanA vividh vikalpo rahit, *antarmukhAkAr, sakaL indriyonA samUhathI atIt (-samasta indriyAtIt) ane nirbhed param kaLA sahit evun je nishchay-shukladhyAn, temane dhyAIne, je bhavyavarapunDarIk ( – bhavyottam) paramabhAvanI (pAriNAmik bhAvanI) bhAvanArUpe pariNamyo chhe, te nishchayapratikramaNasvarUp chhe — em param jinendranA mukhAravindathI nIkaLelAn dravyashrutamAn kahyun chhe.
chAr dhyAnomAn pahelAn be dhyAn hey chhe, trIjun pratham to upAdey chhe ane chothun sarvadA upAdey chhe.
166 ]
*antarmukhAkAr = antarmukh jeno AkAr arthAt svarUp chhe evun.