व्यक्तं सदाशिवमये परमात्मतत्त्वे ।
स्तत्त्वं जिनेन्द्र तदहो महदिन्द्रजालम् ।।११9।।
मुक्तं विकल्पनिकरैरखिलैः समन्तात् ।
ध्यानावली कथय सा कथमत्र जाता ।।१२०।।
evI rIte (anyatra shlok dvArA) kahyun chhe ke —
‘‘[shlokArtha — ] je dhyAn niShkriy chhe, indriyAtIt chhe, dhyAnadhyeyavivarjit (arthAt dhyAn ne dhyeyanA vikalpo rahit) chhe ane antarmukh chhe, te dhyAnane yogIo shukladhyAn kahe chhe.’’
[have A 89mI gAthAnI TIkA pUrNa karatAn TIkAkAr munirAj be shlok kahe chhe] [shlokArtha — ] pragaTapaNe sadAshivamay ( – nirantar kalyANamay) evA paramAtmatattvane viShe *dhyAnAvalI hovAnun paN shuddhanay kaheto nathI. ‘te chhe (arthAt dhyAnAvalI AtmAmAn chhe)’ em (mAtra) vyavahAramArge satat kahyun chhe. he jinendra! Avun te tattva ( – ten nay dvArA kahelun vastusvarUp), aho! mahA indrajAL chhe. 119.
[shlokArtha — ] samyaggnAnanun AbhUShaN evun A paramAtmatattva samasta vikalpa- samUhothI sarvata mukta ( – sarva taraphathI rahit) chhe. (Am) sarvanayasamUh sambandhI A prapanch
*dhyAnAvali = dhyAnapankti; dhyAnaparamparA.