प्रवृत्ते नैष्कर्म्ये न खलु मुनयः संत्यशरणाः ।
स्वयं विंदंत्येते परमममृतं तत्र निरताः ।।’’
भववनधिसमुत्थं मोहयादःसमूहम् ।
प्रबलतरविशुद्धध्यानमय्या त्यजामि ।।१३४।।
‘‘[shlokArtha — ] shubh AcharaNarUp karma ane ashubh AcharaNarUp karma — evA samasta karmano niShedh karavAmAn AvatAn ane e rIte niShkarma avasthA pravartatAn, munio kAI asharaN nathI; (kAraN ke) jyAre niShkarma avasthA (nivRutti-avasthA) pravarte chhe tyAre gnAnamAn AcharaN karatun — ramaN karatun — pariNamatun gnAn ja te munione sharaN chhe; teo te gnAnamAn lIn thayA thakA param amRutane pote anubhave chhe — AsvAde chhe.’’
vaLI (A 99mI gAthAnI TIkA pUrNa karatAn TIkAkAr munirAj shlok kahe chhe) —
[shlokArtha — ] man-vachan-kAyA sambandhI ane samasta indriyo sambandhI ichchhAnun jeNe tem ja kanak ane yuvatInI vAnchhAne atiprabaL-vishuddhadhyAnamayI sarva shaktithI tajun chhun. 134.
188 ]
*niyantraN karyun chhe evo hun have bhavasAgaramAn utpanna thatA moharUpI jaLachar prANIonA samUhane