भोक्तुं स्वयं स्वकृतकर्मफलानुबन्धम् ।
स्वाजीवनाय मिलितं विटपेटकं ते ।।’’
कर्मद्वन्द्वोद्भवफलमयं चारुसौख्यं च दुःखम् ।
देकं तत्त्वं किमपि गुरुतः प्राप्य तिष्ठत्यमुष्मिन् ।।१३७।।
‘‘[shlokArtha — ] AtmA svayam karma kare chhe, svayam tenun phaL bhogave chhe, svayam sansAramAn bhame chhe ane svayam sansArathI mukta thAy chhe.’’
vaLI shrI somadevapanDitadeve (yashastilakachampUkAvyamAn bIjA adhikAranI andar ekatvAnuprekShA varNavatAn 119mA shlok dvArA) kahyun chhe ke —
‘‘[shlokArtha — ] pote karelA karmanA phaLAnubandhane svayam bhogavavA mATe tun ekalo janmamAn tem ja mRutyumAn praveshe chhe, bIjun koI (strIputramitrAdik) sukhadukhanA prakAromAn bilakul sahAyabhUt thatun nathI; potAnI AjIvikA mATe (mAtra potAnA svArtha mATe strIputramitrAdik) dhutArAonI ToLI tane maLI chhe.’’
vaLI (A 101mI gAthAnI TIkA pUrNa karatAn TIkAkAr munirAj shlok kahe chhe) —
[shlokArtha — ] jIv ekalo prabaL duShkRutathI janma ane mRutyune pAme chhe; jIv ekalo sadA tIvra mohane lIdhe svasukhathI vimukh thayo thako karmadvandvajanit phaLamay ( – shubh