सहजपरमचिच्चिन्तामणिर्नित्यशुद्धः ।
आत्मगतदोषनिर्मुक्त्युपायकथनमिदम् । rahe chhe; je shubhAshubh karmanA sanyogathI utpanna thatA bAkInA bAhya-abhyantar parigraho, te badhA nij svarUpathI bAhya chhe. — Am mAro nishchay chhe.
[have A 102mI gAthAnI TIkA pUrNa karatAn TIkAkAr munirAj shlok kahe chhe] [shlokArtha — ] aho! mAro paramAtmA shAshvat chhe, ek chhe, sahaj param chaitanyachintAmaNi chhe, sadA shuddha chhe ane anant nij divya gnAnadarshanathI samRuddha chhe. Am chhe to pachhI bahu prakAranA bAhya bhAvothI mane shun phaL chhe? 138.
anvayArtha — [मे] mArun [यत् किंचित्] je kAI paN [दुश्चरित्रं] duchAritra [सर्वं] te sarvane hun [त्रिविधेन] trividhe (man-vachan-kAyAthI) [विसृजामि] tajun chhun [तु] ane [त्रिविधं सामायिकं] trividh je sAmAyik ( – chAritra) [सर्वं] te sarvane [निराकारं करोमि] nirAkAr ( – nirvikalpa) karun chhun.
TIkA — Atmagat doShothI mukta thavAnA upAyanun A kathan chhe.