परमयमिनामेतन्निर्वाणसौख्यकरं परम् ।
मुनिप शृणु ते दीक्षाकान्तातियौवनकारणम् ।।१४२।।
निश्चयप्रत्याख्यानाध्यायोपसंहारोपन्यासोयम् । athavA anAgat kALe utpanna thanArA vividh antarjalpono ( – vikalpono) parityAg te shuddha nishchayapratyAkhyAn chhe.
[have A 105 mI gAthAnI TIkA pUrNa karatAn TIkAkAr munirAj shlok kahe chhe] [shlokArtha — ] he munivar! sAmbhaL; jinendranA matamAn utpanna thatun pratyAkhyAn satat jayavant chhe. te pratyAkhyAn param sanyamIone utkRuShTapaNe nirvANasukhanun karanArun chhe, sahaj samatAdevInA sundar karNanun mahA AbhUShaN chhe ane tArI dIkShArUpI priy strInA atishay yauvananun kAraN chhe. 142.
anvayArtha — [एवं] e rIte [यः] je [नित्यम्] sadA [जीवकर्मणोः] jIv ane karmanA [भेदाभ्यासं] bhedano abhyAs [करोति] kare chhe, [सः संयतः] te sanyat [नियमात्] niyamathI [प्रत्याख्यानं] pratyAkhyAn [धर्तुं] dhAraN karavAne [शक्त :] shaktimAn chhe.
TIkA — A, nishchay-pratyAkhyAn adhikAranA upasanhAranun kathan chhe.