कर्मारातिस्फु टितसहजावस्थया संस्थितो यः ।
एकाकारः स्वरसविसरापूर्णपुण्यः पुराणः ।।१६०।।
मत्ता नित्यं स्मरवशगता स्वात्मकार्यप्रमुग्धा ।
मोहाभावात्स्फु टितसहजावस्थमेषा प्रयाति ।।१६१।।
[have A 110mI gAthAnI TIkA pUrNa karatAn TIkAkAr munirAj be shlok kahe chhe]
[shlokArtha — ] je karmanA dUrapaNAne lIdhe pragaT sahajAvasthApUrvak rahelo chhe, je AtmaniShThAparAyaN (Atmasthit) samasta munione muktinun mUL chhe, je ekAkAr chhe (arthAt sadA ekarUp chhe), je nij rasanA phelAvathI bharapUr hovAne lIdhe pavitra chhe ane je purAN (sanAtan) chhe, te shuddha-shuddha ek pancham bhAv sadA jayavant chhe. 160.
[shlokArtha — ] anAdi sansArathI samasta janatAne ( – janasamUhane) tIvra mohanA udayane lIdhe gnAnajyoti sadA matta chhe, kAmane vash chhe ane nij AtmakAryamAn mUDh chhe. mohanA abhAvathI A gnAnajyoti shuddhabhAvane pAme chhe — ke je shuddhabhAve dishAmanDaLane dhavalit ( – ujjvaL) karyun chhe ane sahaj avasthAne pragaT karI chhe. 161.