चतुष्कषायविजयोपायस्वरूपाख्यानमेतत् ।
जघन्यमध्यमोत्तमभेदात्क्षमास्तिस्रो भवन्ति । अकारणादप्रियवादिनो मिथ्याद्रष्टेरकारणेन मां त्रासयितुमुद्योगो विद्यते, अयमपगतो मत्पुण्येनेति प्रथमा क्षमा । अकारणेन संत्रासकरस्य ताडनवधादिपरिणामोऽस्ति, अयं चापगतो मत्सुकृतेनेति द्वितीया क्षमा । वधे सत्यमूर्तस्य परमब्रह्मरूपिणो ममापकारहानिरिति परमसमरसीभावस्थितिरुत्तमा क्षमा । आभिः क्षमाभिः क्रोधकषायं जित्वा, मानकषायं मार्दवेन च, मायाकषायं चार्जवेण, परमतत्त्वलाभसन्तोषेण लोभकषायं चेति ।
anvayArtha — [क्रोधं क्षमया] krodhane kShamAthI, [मानं स्वमार्दवेन] mAnane nij mArdavathI, [मायां च आर्जवेन] mAyAne ArjavathI [च] tathA [लोभं संतोषेण] lobhane santoShathI — [चतुर्विधकषायान्] em chaturvidh kaShAyone [खलु जयति] (yogI) kharekhar jIte chhe.
TIkA — A, chAr kaShAyo par vijay meLavavAnA upAyanA svarUpanun kathan chhe.
jaghanya, madhyam ane uttam evA (traN) bhedone lIdhe kShamA traN (prakAranI) chhe. (1) ‘vinA-kAraN apriy bolanAr mithyAdraShTine vinA-kAraN mane trAs devAno udyog varte chhe, te mArA puNyathI dUr thayo;’ — Am vichArI kShamA karavI te pratham kShamA chhe. (2) (mArA par) ‘vinA-kAraN trAs gujAranArane 1tADanano ane 2vadhano pariNAm varte chhe, te mArA sukRutathI dUr thayo;’ — Am vichArI kShamA karavI te dvitIy kShamA chhe. (3) vadh thatAn amUrta paramabrahmarUp evA mane nukasAn thatun nathI — em samajI param samarasIbhAvamAn sthit rahevun te uttam kShamA chhe. A (traN) kShamAo vaDe krodhakaShAyane jItIne, 3mArdav vaDe mAnakaShAyane, 4Arjav vaDe mAyAkaShAyane tathA paramatattvanI prAptirUp santoShathI lobhakaShAyane (yogI) jIte chhe.
228 ]
1. tADan = mAr mAravo te
2. vadh = mArI nAkhavun te
3. mArdav = naramAsh; komaLatA; nirmAnatA.
4. Arjav = RUjutA; saraLatA.