आत्मनः स्वपरप्रकाशकत्वविरोधोपन्यासोऽयम् ।
इह हि तावदात्मनः स्वपरप्रकाशकत्वं कथमिति चेत् । ज्ञानदर्शनादि- विशेषगुणसमृद्धो ह्यात्मा, तस्य ज्ञानं शुद्धात्मप्रकाशकासमर्थत्वात् परप्रकाशकमेव, यद्येवं द्रष्टिर्निरंकुशा केवलमभ्यन्तरे ह्यात्मानं प्रकाशयति चेत् अनेन विधिना स्वपरप्रकाशको ह्यात्मेति हंहो जडमते प्राथमिकशिष्य, दर्शनशुद्धेरभावात् एवं मन्यसे, न खलु जडस्त्वत्तस्सकाशादपरः कश्चिज्जनः । अथ ह्यविरुद्धा स्याद्वादविद्यादेवता समभ्यर्चनीया सद्भिरनवरतम् । तत्रैकान्ततो ज्ञानस्य परप्रकाशकत्वं न समस्ति; न केवलं स्यान्मते
anvayArtha — [ज्ञानं परप्रकाशं] gnAn paraprakAshak ja chhe [च] ane [द्रष्टिः आत्मप्रकाशिका एव] darshan svaprakAshak ja chhe [आत्मा स्वपरप्रकाशः भवति] tathA AtmA svaparaprakAshak chhe [इति हि यदि खलु मन्यसे] em jo kharekhar tun mAnato hoy to temAn virodh Ave chhe.
TIkA — A, AtmAnA svaparaprakAshakapaNA sambandhI virodhakathan chhe.
pratham to, AtmAne svaparaprakAshakapaNun kaI rIte chhe? (te vichAravAmAn Ave chhe.) ‘AtmA gnAnadarshanAdi visheSh guNothI samRuddha chhe; tenun gnAn shuddha AtmAne prakAshavAmAn asamartha hovAthI paraprakAshak ja chhe; e rIte nirankush darshan paN kevaL abhyantaramAn AtmAne prakAshe chhe (arthAt svaprakAshak ja chhe). A vidhithI AtmA svaparaprakAshak chhe.’ — Am he jaDamati prAthamik shiShya! jo tun darshanashuddhinA abhAvane lIdhe mAnato hoy, to kharekhar tArAthI anya koI puruSh jaD (mUrkha) nathI.