पुरुषमुखविकारगतं हास्यकर्म । कर्णशष्कुलीविवराभ्यर्णगोचरमात्रेण परेषामप्रीतिजननं हि कर्कशवचः । परेषां भूताभूतदूषणपुरस्सरवाक्यं परनिन्दा । स्वस्य भूताभूतगुणस्तुतिरात्म- प्रशंसा । एतत्सर्वमप्रशस्तवचः परित्यज्य स्वस्य च परस्य च शुभशुद्धपरिणतिकारणं वचो भाषासमितिरिति ।
स्वहितनिहितचित्ताः शांतसर्वप्रचाराः ।
कथमिह न विमुक्ते र्भाजनं ते विमुक्ताः ।।’’
तथा च — ashubh karmanun kāraṇ, puruṣhanā mukhanā vikār sāthe sambandhavāḷun, te hāsyakarma chhe. kānanā chhidranī najīk pahoñchavāmātrathī je bījāone aprīti upajāve chhe te karkash vachano chhe. bījānān vidyamān-avidyamān dūṣhaṇapūrvakanān vachano (arthāt paranā sāchā tem ja jūṭhā doṣho kahenārān vachano) te paranindā chhe. potānā vidyamān-avidyamān guṇonī stuti te ātmaprashansā chhe. — ā badhān aprashasta vachano parityāgīne sva tem ja parane shubh ane shuddha pariṇatinā kāraṇabhūt vachano te bhāṣhāsamiti chhe.
evī rīte (āchāryavar) shrī guṇabhadrasvāmīe (ātmānushāsanamān 226mā shlok dvārā) kahyun chhe keḥ —
‘‘[shlokārthaḥ — ] jemaṇe badhun (vastusvarūp) jāṇī līdhun chhe, jeo sarva sāvadyathī dūr chhe, jemaṇe svahitamān chittane sthāpyun chhe, jemane sarva *prachār shānt thayo chhe, jemanī bhāṣhā svaparane saphaḷ (hitarūp) chhe, jeo sarva saṅkalpa rahit chhe, te vimukta puruṣho ā lokamān vimuktinun bhājan kem na hoy? (arthāt āvā munijano avashya mokṣhanān pātra chhe.)’’
vaḷī (62mī gāthānī ṭīkā pūrṇa karatān ṭīkākār munirāj shlok kahe chhe)ḥ —
120 ]
*prachār = vahīvaṭ; kām māthe levun te; ārambh; bāhya pravr̥utti.