अत्र भेदविज्ञानात् क्रमेण निश्चयचारित्रं भवतीत्युक्त म् ।
पूर्वोक्त पंचरत्नांचितार्थपरिज्ञानेन पंचमगतिप्राप्तिहेतुभूते जीवकर्मपुद्गलयोर्भेदाभ्यासे
सति, तस्मिन्नेव च ये मुमुक्षवः सर्वदा संस्थितास्ते ह्यत एव मध्यस्थाः, तेन कारणेन तेषां परमसंयमिनां वास्तवं चारित्रं भवति । तस्य चारित्राविचलस्थितिहेतोः प्रतिक्रमणादि- निश्चयक्रिया निगद्यते । अतीतदोषपरिहारार्थं यत्प्रायश्चित्तं क्रियते तत्प्रतिक्रमणम् ।
आदिशब्देन प्रत्याख्यानादीनां संभवश्चोच्यत इति ।
chhoḍī chhe ane nij dravyaguṇaparyāyanā svarūpamān chittane ekāgra karyun chhe, te bhavya jīv nij bhāvathī bhinna evā sakaḷ vibhāvane chhoḍī alpa kāḷamān muktine prāpta kare chhe. 109.
anvayārthaḥ — [ईद्रग्भेदाभ्यासे] āvo bhed-abhyās thatān [मध्यस्थः] jīv madhyastha thāy chhe, [तेन चारित्रम् भवति] tethī chāritra thāy chhe. [तद्दृढीकरणनिमित्तं] tene (chāritrane) draḍh karavā nimitte [प्रतिक्रमणादिं प्रवक्ष्यामि] hun pratikramaṇādi kahīsh.
ṭīkāḥ — ahīn, bhedavignān dvārā krame nishchay-chāritra thāy chhe em kahyun chhe.
pūrvokta pañcharatnothī shobhit arthaparignān ( – padārthonā gnān) vaḍe pañcham gatinī prāptinā hetubhūt evo jīvano ane karmapudgalano bhed-abhyās thatān, temān ja je mumukṣhuo sarvadā sansthit rahe chhe, teo te (satat bhedābhyās) dvārā madhyastha thāy chhe ane te kāraṇathī te param sanyamīone vāstavik chāritra thāy chhe. te chāritranī avichaḷ sthitinā hetue pratikramaṇādi nishchayakriyā kahevāmān āve chhe. atīt ( – bhūtakāḷanā) doṣhonā parihār arthe je prāyashchitta karavāmān āve chhe te pratikramaṇ chhe. ‘ādi’ shabdathī pratyākhyānādino sambhav kahevāmān āve chhe (arthāt pratikramaṇādimān je ‘ādi’ shabda chhe te pratyākhyān vagereno paṇ samāvesh karavā māṭe chhe).