प्रवृत्ते नैष्कर्म्ये न खलु मुनयः संत्यशरणाः ।
स्वयं विंदंत्येते परमममृतं तत्र निरताः ।।’’
भववनधिसमुत्थं मोहयादःसमूहम् ।
प्रबलतरविशुद्धध्यानमय्या त्यजामि ।।१३४।।
‘‘[shlokārthaḥ — ] shubh ācharaṇarūp karma ane ashubh ācharaṇarūp karma — evā samasta karmano niṣhedh karavāmān āvatān ane e rīte niṣhkarma avasthā pravartatān, munio kāī asharaṇ nathī; (kāraṇ ke) jyāre niṣhkarma avasthā (nivr̥utti-avasthā) pravarte chhe tyāre gnānamān ācharaṇ karatun — ramaṇ karatun — pariṇamatun gnān ja te munione sharaṇ chhe; teo te gnānamān līn thayā thakā param amr̥utane pote anubhave chhe — āsvāde chhe.’’
vaḷī (ā 99mī gāthānī ṭīkā pūrṇa karatān ṭīkākār munirāj shlok kahe chhe)ḥ —
[shlokārthaḥ — ] man-vachan-kāyā sambandhī ane samasta indriyo sambandhī ichchhānun jeṇe tem ja kanak ane yuvatīnī vāñchhāne atiprabaḷ-vishuddhadhyānamayī sarva shaktithī tajun chhun. 134.
188 ]
*niyantraṇ karyun chhe evo hun have bhavasāgaramān utpanna thatā moharūpī jaḷachar prāṇīonā samūhane