इहान्तर्मुखस्य परमतपोधनस्य भावशुद्धिरुक्ता ।
विमुक्त सकलेन्द्रियव्यापारस्य मम भेदविज्ञानिष्वज्ञानिषु च समता; मित्रामित्र- परिणतेरभावान्न मे केनचिज्जनेन सह वैरम्; सहजवैराग्यपरिणतेः न मे काप्याशा विद्यते; परमसमरसीभावसनाथपरमसमाधिं प्रपद्येऽहमिति ।
तथा चोक्तं श्रीयोगीन्द्रदेवैः —
स्मृत्वा परां च समतां कुलदेवतां त्वम् ।
मज्ञानमन्त्रियुतमोहरिपूपमर्दि ।।’’
तथा हि — māre [केनचित्] koī sāthe [वैरं न] ver nathī; [नूनम्] kharekhar [आशाम् उत्सृज्य] āshāne chhoḍīne [समाधिः प्रतिपद्यते] hun samādhine prāpta karun chhun.
ṭīkāḥ — ahīn (ā gāthāmān) antarmukh param-tapodhananī bhāvashuddhinun kathan chhe.
jeṇe samasta indriyonā vyāpārane chhoḍyo chhe evā mane bhedavignānīo tem ja agnānīo pratye samatā chhe; mitra-amitrarūp (mitrarūp ke shatrurūp) pariṇatinā abhāvane līdhe mane koī prāṇī sāthe ver nathī; sahaj vairāgyapariṇatine līdhe mane koī paṇ āshā vartatī nathī; param samarasībhāvasanyukta param samādhino hun āshray karun chhun (arthāt param samādhine prāpta karun chhun).
evī rīte shrī yogīndradeve (amr̥utāshītimān 21mā shlok dvārā) kahyun chhe keḥ —
‘‘[shlokārthaḥ — ] he bhāī! svābhāvik baḷasampanna evo tun āḷas tajīne, utkr̥uṣhṭa samatārūpī kuḷadevīne smarīne, agnānamantrī sahit mohashatruno nāsh karanārā ā samyaggnānarūpī chakrane shīghra grahaṇ kar.’’
vaḷī (ā 104mī gāthānī ṭīkā pūrṇa karatān ṭīkākār munirāj be shlok kahe chhe)ḥ —
198 ]