मनसि मुनिवराणां गोचरः शुद्धशुद्धः ।
परमसुखसमुद्रः शुद्धबोधोऽस्तनिद्रः ।।१७०।।
भावशुद्धयभिधानपरमालोचनास्वरूपप्रतिपादनद्वारेण शुद्धनिश्चयालोचनाधिकारोप- संहारोपन्यासोऽयम् । (sumadhur) vāṇīno ke satya vāṇīno paṇ viṣhay nathī; topaṇ gurunān vachano vaḍe tene pāmīne je shuddha draṣhṭivāḷo thāy chhe, te paramashrīrūpī kāminīno vallabh thāy chhe (arthāt muktisundarīno pati thāy chhe). 169.
[shlokārthaḥ — ] jeṇe sahaj tejathī rāgarūpī andhakārano nāsh karyo chhe, je munivaronā manamān vase chhe, je shuddha-shuddha chhe, je viṣhayasukhamān rat jīvone sarvadā durlabh chhe, je param sukhano samudra chhe, je shuddha gnān chhe ane jeṇe nidrāno nāsh karyo chhe, te ā (shuddha ātmā) jayavant chhe. 170.
anvayārthaḥ — [मदमानमायालोभविवर्जितभावः तु] mad (madan), mān, māyā ane lobh rahit bhāv te [भावशुद्धिः] bhāvashuddhi chhe [इति] em [भव्यानाम्] bhavyone [लोकालोकप्रदर्शिभिः] lokālokanā draṣhṭāoe [परिकथितः] kahyun chhe.
ṭīkāḥ — ā, bhāvashuddhināmak param-ālochanānā svarūpanā pratipādan dvārā shuddha- nishchay-ālochanā adhikāranā upasanhāranun kathan chhe.