इह हि भेदोपचाररत्नत्रयपरिणतेर्जीवस्यावशत्वं न समस्तीत्युक्त म् ।
अप्रशस्तरागाद्यशुभभावेन यः श्रमणाभासो द्रव्यलिङ्गी वर्तते स्वस्वरूपादन्येषां
परद्रव्याणां वशो भूत्वा, ततस्तस्य जघन्यरत्नत्रयपरिणतेर्जीवस्य स्वात्माश्रयनिश्चयधर्मध्यान- लक्षणपरमावश्यककर्म न भवेदिति अशनार्थं द्रव्यलिङ्गं गृहीत्वा स्वात्मकार्यविमुखः सन् परमतपश्चरणादिकमप्युदास्य जिनेन्द्रमन्दिरं वा तत्क्षेत्रवास्तुधनधान्यादिकं वा सर्वमस्मदीयमिति मनश्चकारेति ।
thavāthī) *duritarūpī timirapuñjano jeṇe nāsh karyo chhe evā te yogīne sadā prakāshamān jyoti vaḍe sahaj avasthā pragaṭavāthī amūrtapaṇun thāy chhe. 239.
anvayārthaḥ — [यः] je [अशुभभावेन] ashubh bhāv sahit [वर्तते] varte chhe, [सः श्रमणः] te shramaṇ [अन्यवशः भवति] anyavash chhe; [तस्मात्] tethī [तस्य तु] tene [आवश्यकलक्षणं कर्म] āvashyakasvarūp karma [न भवेत्] nathī.
ṭīkāḥ — ahīn, bhedopachār-ratnatrayapariṇativāḷā jīvane avashapaṇun nathī em kahyun chhe.
je shramaṇābhās – dravyaliṅgī aprashasta rāgādirūp ashubhabhāv sahit varte chhe, te nij svarūpathī anya ( – bhinna) evān paradravyone vash chhe; tethī te jaghanya ratnatrayapariṇativāḷā jīvane svātmāshrit nishchay-dharmadhyānasvarūp param-āvashyak-karma nathī. (te shramaṇābhās) bhojan arthe dravyaliṅg grahīne svātmakāryathī vimukh raheto thako param tapashcharaṇādi pratye paṇ udāsīn (bedarakār) rahīne jinendramandir athavā tenun kṣhetra, makān, dhan, dhānyādik badhun amārun chhe em buddhi kare chhe.
*durit = duṣhkr̥ut; duṣhkarma. (pāp tem ja puṇya banne kharekhar durit chhe.)