आवासं जइ इच्छसि अप्पसहावेसु कुणदि थिरभावं ।
शुद्धनिश्चयावश्यकप्राप्त्युपायस्वरूपाख्यानमेतत् ।
इह हि बाह्यषडावश्यकप्रपंचकल्लोलिनीकलकलध्वानश्रवणपराङ्मुख हे शिष्य शुद्ध-
निश्चयधर्मशुक्लध्यानात्मकस्वात्माश्रयावश्यकं संसारव्रततिमूललवित्रं यदीच्छसि, समस्त- विकल्पजालविनिर्मुक्त निरंजननिजपरमात्मभावेषु सहजज्ञानसहजदर्शनसहजचारित्रसहजसुख- प्रमुखेषु सततनिश्चलस्थिरभावं करोषि, तेन हेतुना निश्चयसामायिकगुणे जाते मुमुक्षोर्जीवस्य बाह्यषडावश्यकक्रियाभिः किं जातम्, अप्यनुपादेयं फलमित्यर्थः । अतः परमावश्यकेन
ananyabuddhivāḷo raheto thako ( – nijātmā sivāy anya pratye līn nahi thato thako) sarva karmothī bahār rahe chhe. 254.
anvayārthaḥ — [यदि] jo tun [आवश्यकम् इच्छसि] āvashyakane ichchhe chhe to tun [आत्मस्वभावेषु] ātmasvabhāvomān [स्थिरभावम्] sthirabhāv [करोषि] kare chhe; [तेन तु] tenāthī [जीवस्य] jīvane [सामायिकगुणं] sāmāyikaguṇ [सम्पूर्णं भवति] sampūrṇa thāy chhe.
ṭīkāḥ — ā, shuddhanishchay-āvashyakanī prāptino je upāy tenā svarūpanun kathan chhe.
bāhya ṣhaṭ-āvashyakaprapañcharūpī nadīnā kolāhalanā shravaṇathī ( – vyavahār chha āvashyakanā vistārarūpī nadīnā kakaḷāṭanā shravaṇathī) parāṅmukh he shiṣhya! shuddhanishchay- dharmadhyān tathā shuddhanishchay-shukladhyānasvarūp svātmāshrit āvashyakane — ke je sansārarūpī latānā mūḷane chhedavāno kuhāḍo chhe tene — jo tun ichchhe chhe, to tun samasta vikalpajāḷ rahit nirañjan nij paramātmānā bhāvomān — sahaj gnān, sahaj darshan, sahaj chāritra ane sahaj sukh vageremān — satat-nishchaḷ sthirabhāv kare chhe; te hetuthī (arthāt te kāraṇ vaḍe) nishchayasāmāyikaguṇ ūpajatān, mumukṣhu jīvane bāhya chha āvashyakakriyāothī shun ūpajyun?