बाह्याभ्यन्तरजल्पनिरासोऽयम् ।
यस्तु जिनलिंगधारी तपोधनाभासः पुण्यकर्मकांक्षया स्वाध्यायप्रत्याख्यान- स्तवनादिबहिर्जल्पं करोति, अशनशयनयानस्थानादिषु सत्कारादिलाभलोभस्सन्नन्तर्जल्पे मनश्चकारेति स बहिरात्मा जीव इति । स्वात्मध्यानपरायणस्सन् निरवशेषेणान्तर्मुखः प्रशस्ताप्रशस्तसमस्तविकल्पजालकेषु कदाचिदपि न वर्तते अत एव परमतपोधनः साक्षादंतरात्मेति ।
तथा चोक्तं श्रीमदमृतचंद्रसूरिभिः —
मेवं व्यतीत्य महतीं नयपक्षकक्षाम् ।
स्वं भावमेकमुपयात्यनुभूतिमात्रम् ।।’’
ṭīkāḥ — ā, bāhya tathā antar jalpano nirās (nirākaraṇ, khaṇḍan) chhe.
je jinaliṅgadhārī tapodhanābhās puṇyakarmanī kāṅkṣhāthī svādhyāy, pratyākhyān, stavan vagere bahirjalpa kare chhe ane ashan, shayan, gaman, sthiti vageremān ( – khāvun, sūvun, gaman karavun, sthir rahevun ityādi kāryomān) satkārādinī prāptino lobhī vartato thako antarjalpamān manane joḍe chhe, te bahirātmā jīv chhe. nij ātmānā dhyānamān parāyaṇ vartato thako niravasheṣhapaṇe (sampūrṇapaṇe) antarmukh rahīne (param tapodhan) prashasta-aprashasta samasta vikalpajāḷomān kyārey vartato nathī tethī ja param tapodhan sākṣhāt antarātmā chhe.
evī rīte (āchāryadev) shrīmad amr̥utachandrasūrie (shrī samayasāranī ātmakhyāti nāmanī ṭīkāmān 90 mā shlok dvārā) kahyun chhe keḥ —
‘‘[shlokārthaḥ — ] e pramāṇe jemān bahu vikalponī jāḷo āpoāp ūṭhe chhe evī moṭī nayapakṣhakakṣhāne (nayapakṣhanī bhūmine) oḷaṅgī jaīne (tattvavedī) andar ane bahār samatā-rasarūpī ek ras ja jeno svabhāv chhe evā anubhūtimātra ek potānā bhāvane ( – svarūpane) pāme chhe.’’