स्मृत्वा नित्यं समरसमयं चिच्चमत्कारमेकम् ।
क्षीणे मोहे किमपि परमं तत्त्वमन्तर्ददर्श ।।२५9।।
जो धम्मसुक्कझाणम्हि परिणदो सो वि अंतरंगप्पा ।
अत्र स्वात्माश्रयनिश्चयधर्मशुक्लध्यानद्वितयमेवोपादेयमित्युक्त म् ।
vaḷī (ā 150 mī gāthānī ṭīkā pūrṇa karatān ṭīkākār munirāj shlok kahe chhe)ḥ —
[shlokārthaḥ — ] bhavabhayanā karanārā, bāhya tem ja abhyantar jalpane chhoḍīne, samarasamay (samatārasamay) ek chaitanyachamatkārane sadā smarīne, gnānajyoti vaḍe jeṇe nij abhyantar aṅg pragaṭ karyun chhe evo antarātmā, moh kṣhīṇ thatān, koī (adbhut) param tattvane andaramān dekhe chhe. 259.
anvayārthaḥ — [यः] je [धर्मशुक्लध्यानयोः] dharmadhyān ane shukladhyānamān [परिणतः] pariṇat chhe [सः अपि] te paṇ [अन्तरंगात्मा] antarātmā chhe; [ध्यानविहीनः] dhyānavihīn [श्रमणः] shramaṇ [बहिरात्मा] bahirātmā chhe [इति विजानीहि] em jāṇ.
ṭīkāḥ — ahīn (ā gāthāmān), svātmāshrit nishchay-dharmadhyān ane nishchay-shukladhyān e be dhyāno ja upādey chhe em kahyun chhe.
298 ]