ह्यभव्याः । कर्म नानाविधं द्रव्यभावनोकर्मभेदात्, अथवा मूलोत्तरप्रकृतिभेदाच्च, अथ तीव्रतरतीव्रमंदमंदतरोदयभेदाद्वा । जीवानां सुखादिप्राप्तेर्लब्धिः कालकरणोपदेशोपशम- प्रायोग्यताभेदात् पञ्चधा । ततः परमार्थवेदिभिः स्वपरसमयेषु वादो न कर्तव्य इति ।
तथा कर्मानेकविधमपि सदा जन्मजनकम् ।
ततः कर्तव्यं नो स्वपरसमयैर्वादवचनम् ।।२६७।।
लद्धूणं णिहि एक्को तस्स फलं अणुहवेइ सुजणत्ते ।
तह णाणी णाणणिहिं भुंजेइ चइत्तु परतत्तिं ।।१५७।। kharekhar abhavyo chhe. dravyakarma, bhāvakarma ane nokarma evā bhedone līdhe, athavā (āṭh) mūḷ prakr̥iti ane (ek so ne aḍatāḷīs) uttar prakr̥itirūp bhedone līdhe, athavā tīvratar, tīvra, mand ne mandatar udayabhedone līdhe, karma nānā prakāranun chhe. jīvone sukhādinī prāptirūp labdhi kāḷ, karaṇ, upadesh, upasham ane prāyogyatārūp bhedone līdhe pāñch prakāranī chhe. māṭe paramārthanā jāṇanārāoe svasamayo ane parasamayo sāthe vād karavāyogya nathī.
[bhāvārthaḥ — jagatamān jīvo, temanān karma, temanī labdhio vagere anek prakāranān chhe; tethī sarva jīvo samān vichāranā thāy te banavun asambhavit chhe. māṭe par jīvone samajāvī devānī ākuḷatā karavī yogya nathī. svātmāvalambanarūp nij hitamān pramād na thāy em rahevun e ja kartavya chhe.]
[have ā 156 mī gāthānī ṭīkā pūrṇa karatān ṭīkākār munirāj shlok kahe chheḥ] [shlokārthaḥ — ] jīvonā, sansāranā kāraṇabhūt evā (tras, sthāvar vagere) bahu prakāranā bhedo chhe; evī rīte sadā janmanun utpanna karanārun karma paṇ anek prakāranun chhe; ā labdhi paṇ vimaḷ jinamārgamān anek prakāranī prasiddha chhe; māṭe svasamayo ane parasamayo sāthe vachanavivād kartavya nathī. 267.